A už vyliezajú potvoráci! Jeden za druhým ako taká maličká armáda čiernych bodiek. Nesú si na pleciach malé zrniečka kryštálového cukru. Čierny rad na bielej linke. Rad rovný, nožičky rýchle. Zas a znova prišli na návštevu ujovia mravci.
Ten Najmenší sa len tak túla posledný v rade, kyvká sa zo strany na stranu. Zobral si na svoje plecia priťažké bremeno trojgramového zrnka.
Ale to je len slabý odvar oproti tomu Fešákovi pred ním. Okolo krku si uviazol stebielko trávy. Vraj aby vyzeral krajšie....
A čo ten Mohutný v strede? Plecia má vyšportované, určite už čo –to do mraveniska priniesol. Nemožno si však nevšimnúť jeho agresívnu povahu. To ako kope mravčeka pred sebou, hrôza na to len pozrieť.
A ten Chudáčik ani len nepípne, len pokorne nesie svoje zrniečko ďalej. Ani sa neobzrie. Podstatný je cieľ cesty, treba vydržať všetko čo príde. Trpiteľ medzi rovesníkmi.
Pred ním sa šmotle Lenivec. Ledva kladie nohu pred nohu, jeho trajektória je nejasná ako po pár pohárikoch tvrdého. A možno si naozaj niečo hrkol lebo po rovnej čiare by teda rozhodne neprešiel.
Poslednú dekádu uzatvára Ukecanec. Šťuchá do mravčeka pred sebou. Hold chce sa rozprávať. O tom akú mravenčicu stretol na včerajšej chlebovej slávnosti, o počasí, o tom, ako Tatkovi mravcovi včera prihorela večera....
Mravček pred ním je Empatik a preto vycíti, že treba počúvať, občas prikývnuť a milo sa usmiať. Aj keď to bremeno na jeho útlych plieckach ľahké zrovna nie je. Kamaráta treba vypočuť a aspoň práca pôjde rezkejšie.
Fííííha ten sa kolíše do rytmu zvukov z nášho rádia. Nerobí nič iné len sa usmieva na svet a necháva sa unášať jemnou melódiou. Večný Optimista a okrem toho večný gentleman. Zastavil celý rad, len aby partička mravenčíc mohla prejsť.
Ten vpredu je nejaký nevrlý. Hádže sebou a neverí, že svoje zrnko niekedy doručí do mraveniska. Proste Pesimista ako hrom, čo vám poviem...Na dúhu sa ani nepozrie, lebo svet vidí len vo farbách čiernej.
Mravček v čele je rodený Vodca. Ukážkovo nesie svoje zrnko, s odvahou, oddanosťou, motiváciou,... S hlavou hrdo vztýčenou rozdáva príkazy, je dušou celého tímu.

A tak je to aj s nami ľuďmi. Pre každého je niečo typické, niečo, čo ho vystihuje. Ale stále sa môžeme všetci spolu podieľať na spoločnom " vynášaní cukru"......

 Blog
Komentuj
 fotka
johnysheek  10. 8. 2011 12:58
 fotka
georg21  30. 8. 2011 23:58
jéj a súhlasím
 fotka
tiana  31. 8. 2011 10:43
Napíš svoj komentár