Poviedka?

Zobudil sa asi na obed, vôbec sa mu nechcelo vyliezť z postele. Bola mäkká a teplá, perina zakryla celé jeho telo a dala mi pocítiť aspoň trochu chcenia, za oknom bolo počuť ako duje silný vietor.

Bol sám doma, za čo bol rád ako nikdy. Nechcelo sa mu počúvať stále tie isté keci fotrovcov o tom ako sa má učiť či o tom že nič nerobí. Sledoval svoj modrý strop ktorý maľoval v lete, no musel zavrieť oči, až príliš veľa bolestivých spomienok sa mu nahrnulo pred oči. Síce boli krásne, no boleli viac ako porezanie sa nožom keď krájate chleba.

Ešte hodinu sa prevaľoval no nakoniec vyliezol von. Bosý len v pyžamových nohaviciach sa premotal do kúpelky, pozrel na to dačo do zrkadla, len si povzdychol, umyl si pod tečúcou vodou tvár a napravil dajak hniezdo, umývajúc si zuby sa prešiel do chladničky a zistil čo dobre sa tam dá nabrať na raňajky, vrátil sa, dorobil každodennú očistu a prešiel k úkonu, že raňajky. Po kontrole došiel k tomu, že asi dnes budem mat zdravé raňajky ako jeho mladší brat ma každé ráno, vyhrabal jeho čokoládové guličky, nasypal do misky a zalial mliekom, sadol si k tomu a s pohľadom upreným na krabicu prežúval tu chrupavú gebuzinu a premýšľal, či naozaj vyrastie tak rýchlo ako sa vraví v tej reklame. Netrvalo mu to dlho, dopil mlieko z misky, tu tresol do umývadla a ďalej kašľal na ňu. Ako je krásne keď nemusí počúvať to matkine heslo: „Umyť, utrieť, odložiť!“, ktoré tak rada používa pri každom jedle a jemu to lezie tak veľmi na nervy.

Hodil sa do kresla v obývačke a zapol telku, prepol všetkých 35 programov plus satelit, nič zaujímavé či dačo nove čo ešte nevidel nedávali, znova to vyplol, vrátil sa do izby, prešiel ju pohľadom, bola tak ako vždy, jeho chaoticky poriadok v ktorom sa vyznal len on, uškrnul sa. Spomenul si na matkine slova, ktoré mu už vraví týždeň, že si má upratať ináč mu to všetko vyhádže a ešte sa nič nestalo. Celkom rýchlo odtrhol pohľad od učebníc a prešiel na pc, videl to ako jedinu možnosť, aby dačo porobil, sadol si na čiernu stoličku a zapol svoj čierny hodiaci sa k nábytku pc , pripojil k netu, rovno ho automaticky prihlásilo na všetky messengere, ktoré má.

Vyskočilo mu pár okien, väčšinu z nich ignoroval, jednému odpísal na pozvanie na žúrku, že nemá čas a prešiel pohľadom po online kontaktoch až sa pri jednom z nich zastavil, pri tom jedinom po ktorom túžil aby vyskočilo, po jej kontakte s názvom *Lenka- kto po mne túži nech sa ozve a nie tak aby sa mi zavaril pc*. Len sa nad tým heslom uškrnul, pokrútil hlavou, ale aj tak sa díval, otvoril si aj jej okno, no len sa díval na prázdne okno a na jej fotku, no čím viac sa díval tým viac sa v ňom dačo búrilo, otvoril si okno s kamarátom a v rovno sa ho spýtal kedy a kde je party. Veď predsa nemôže stále sedieť a premýšľať nad tým aké to s ňou bolo. Mike mu stihol povedať pár info že kto tam bude a nebude, koľko chlastu a trávy majú, no jemu to bolo jedno, on hlavne chcel dakde vypadnúť a prestať myslieť na ňu. Mal polku dňa, aby sa pripravil, trochu surfol net, zahral dáku hru a vypol to, mal ešte hodinu čas a k tomu party nebolo od neho tak ďaleko, asi 20 minút od baraku.

Hodil si rýchlu sprchu, dal na seba svoje obľúbené roztrhané rifle, mierne voľné, čiernu košeľu , rozopol dva vrchne gombíky, napravil oba prívesky na retiazkach. Na jednom bol pravoslávny kríž, nikdy nebol veriaci no nosil ho kvôli fotrovi a kvôli babke, ani krstený nebol ale oni boli spokojní a on mal pokoj. Na druhom platnička a v nej vyrytí škorpión, jeho znamenie a z druhej strany meno Ivan, po dedkovi, no tak ho nevolal nikto okrem starých rodičov a rodičov, pre všetkých ostatných a ešte aj v škole bol Eli. Ta prezývka mu prischla jednu prechlastanú noc keď si nevedel povedať svoje meno a stále tvrdil, že sa takto volá.
Hodil na seba svoju koženú bundu, vzal mobil na ktorom svietilo asi 15 neprijatých hovorov a 10 SMS, preklikal to tak rýchlo a na nič neodpovedal, kľúče si strčil do vrecka a zabuchol za sebou dvere.

Za par minút tam bol, nikdy nechodil na party na cas, a tak to nebolo ani teraz, nahodil úsmev, som v pohode, pozdravil sa so všetkými kamošmi, vzal si dáku fľašku piva a ponevieral sa tam, tváril sa, že sa baví. Pozoznamoval sa s pár babami a bolo fajn až dovtedy kým neprišla ona. So svojim novým frajerom, zavesená jak posledná pipka, nechápal ako sa tak môže správať, nikdy taká nebola.

Odpil si z piva a len na ňu pozeral, aj ona si všimla jeho, chvíľu na neho bez pohnutia hľadela a potom s obrátila k tomu jej frajerovy a pobozkala ho, jasne bolo vidno, že to robí naschvál, tak obrátil zrak, povzdychol si a vyšiel na balkón, vzal krabičku cigariet čo tam bola a zapálil si. Už dlho nefajčil. Vlastne kvôli nej prestal, irónia by bola ak by kvôli nej aj začal, no potreboval tých par šlukov nikotínu aby ho ukľudnilo.

Stál, upieral pohľad pred seba a opieral sa o chladne zábradlie, vydychoval dym, ktorý sa miešal s parou ktorá vychádzala z jeho úst, Asi pri tretom sluku sa spoza neho ozval ženský hlas „Smiem sa pridať?“, opýtala sa, strhol sa a obzrel spoza rameno. Stalo tam dievča, mohlo mat okolo 18 rokov, možno 19 no nie viac, čierne dlhé vlasy, postava celkom normálna, ani chrda ani pri tele, no bolo vidno, že so sebou dačo robí, lebo napasovane nohavice a mikina obopínajúce jej brucho tomu nasvedčovali, usmiala sa na neho a vykročila na balkón. „Samozrejme ak chceš“, trosku odstúpil, vzal krabičku a mlčky ju ponúkol, pripálil jej, zadíval sa na to ako si potiahla a dym jej vyšiel cez jej pery, no potom hodil krabičku na stolík a zadával sa znova smerom kde hľadel predtým a mlčky fajčil popri nej, ona spravila to iste, stali tam celu dobu, no až dovtedy kým ona dofajčila, obrátila sa k nemu a hlasom takým užasne upokojujúcim prehovorila do toho ticha.
„Ty nie si veľmi zhovorčivý čo?“, opýttala sa, na sekundu sklopil pohľad a potom ho zdvihol jej do oči
„Ja toho navravím dosť, no len vtedy ak je o čom, s kým a mám náladu“, odpovedal po pravde. Ona sa neprestala usmievať no odvetila mu:
„Myslíš, že so mnou by sa nedalo rozprávať?“, oprela sa o zábradlie chrbtom, naklonila hlavu na bok a zadívala sa na neho, oprel sa o bok tesne vedľa nej
„Určite by sa dalo“ ,na chvíľu sa odmlčal a pozrel na ňu, „ešte som ťa tu nevidel. Spadla si z neba? Či vynorila z mora ak by sme dáke mali“.
Uškrnul sa a ona sa potichu zasmiala.
„Ja som Eli“, *natiahol k nej ruku a predstavil sa.
„Eli?“ ,zopakovala po ňom, vzala jeho ruku do svojej a trochu ňou potriasla, „Veľmi ma teší Eli. Ja som Joss“. Správala sa veľmi vychovane a slušne, neprestala ani na chvíľku usmievať, chvílu sa rozprávali o hocičom, ešte raz si zapálili a potom ona navrhla nech idú dnu, že jej je zima a on súhlasil.
„Vezmem niečo na pitie ok?“, ponúkol sa a nečakal na odpoveď, odkráčal do kuchyne, vzal z chladničky dve fľašky piva a keď sa vracal narazil na Lenku.
„Ahoj“, pozdravila ho prešuchla sa okolo neho dnu a viac si ho nevšímala, on sa za ňou stihol obzrieť, povedal tiché„Ahoj“ a radšej odišiel nazad za Joss, podal jej fľašku už otvorenú a trosku bližšie sa k nej pritisol, nebránila sa, rozprávali sa ďalej a sem tam si upili z piva.

Po par chvíľach sa objavila Lenka aj s tým chalanom tesne nalepená na neho, presunuli sa do voľného kresla a rovno ho začala bozkávať, všimol si to, nenapadne sa díval celu dobu jej smerom, všimla si to aj Joss no nič nepovedala. Po par chvíľach sa pozrel Joss do očí, pár sekúnd sa díval a náročky ju pobozkal, nebránila sa, zdvihla ruky aj s fľaškou piva hore na jeho ramena a obkrútila si ich okolo jeho krku, on keď zacítil, že sa nebráni a bol si istý, že Lenka ich vidí, objal ju okolo pása a bozkal ju ďalej.

Chvíľu to tak pokračovalo, vzal ju za ruku, zadíval sa jej do očí, ona mu stisla ruku a potiahla ho, smerom do volnej izby. Vášnivo sa začali bozkávať, chcel ju, na truc Lenke ju chcel, postupne sa dostali k posteli a opatrne ju polozil na ňu, bozky presunul na jej krk, ruky nedočkavo no pomaličky na pod jej tričko a ona pod to jeho, po chvíli mu ho začala vyzliekať, no on sa z nej prevalil na chrbát, zavrel oči:
„Prepáč, ja nemôžem...nechcem ťa len využiť“, *povedal celkom ticho a zhlboka dýchal. Joss si stiahla tričko nazad na miesto, posadila sa a zadívala na neho, naklonila hlavu a opýtala sa: „Je to kvôli Lenke?“, celkom pokojne sa na neho dívala, on sa prudko strhol a pozrel na ňu. „Ja...“, najprv to chcel poprieť, no potom prikývol, „ale ako to vieš?“, nechápavo sa díval na ňu, ona sa len pousmiala, pohladila ho prstom po líci.
„ Vieš...ona je moja sestra....“, povedala ako by to bolo jasné, „došlo mi kto si, keď som videla tvoj aj jej pohľad, síce som ťa predtým videla na fotke, ale teraz si sa moc nepodobal“.

Skrčila si nohy, objala si ich rukami, on ležal ako obarený, nie že by mu trvalo spracovať informácie, ale dajak neveril tomu čo počul, až nakoniec zo seba dostal:
„Čo? Ako to, že si jej sestra? Nemáš byť v Amerike?“, opýta sa rýchlo, vyhúkane a prudko sa posadí. Opatrne si položila ruku na jeho rameno, usmiala sa pokojne,
„ No tak kľud“, zadívala sa mu do očí, trochu so sebou trhol no ukľudnil sa, díval sa jej do očí, celkom ticho, nevedel čo povedať, za to ona hovorila ďalej, „Bola som. Vrátila som sa pred troma týždňami, to som sa aj dozvedela, že ste sa rozišli, teda“, odmlčala sa, no potom povedala potichu, „že ona sa rozišla s tebou.“ Eli sklopil zrak a potom aj hlavu,
„Je to smiešne, že?“, povedal naraz do toho ticha, ktoré rušila len hudba čo sa valila z ostatnej časti domu.
„Nie je to smiešne, podľa mňa je smiešna ona, že ta nechala kvôli tomu s ktorým je dole.“ Zdvihol len pohľad na ňu, pár krát zažmurkal a prekvapenie v hlase sa nedalo zakryť.
„Ty si na mojej strane?“, opýtal sa, ona prikývla a dodala,
„Nemám byť prečo na jej strane, on sa mi nepáči, podľa toho čo mi o tebe povedala, si super chalan a dnes si mi to len potvrdil. Aj tým, že si odmietol ma len využiť...“, prehrabla si svoje dlhé tmavé vlasy, pohodila nimi, upravila si prameň na ľavej strane za ucho, on nebol schopný nič povedať, len ju sledoval, nemohol uveriť, že toto je Lenkina sestra, boli obe iné, už na prvý pohľad, aj tá povaha bola iná. „Ešte tu pobudneme tak hodinku a vrátime sa nazad nalepený na seba, strapatí trochu s úsmevmi na tvári a budeme sa tváriť, že niečo bolo. Čo povieš?“, navrhla mu s úsmevom, ľahla si na bok, vedľa neho na posteľ, dlaňou si podoprela hlavu a čakala na jeho reakciu, on chvíľu váhal, no potom sa natiahol po vankúši, pritiahol si ho pod hlavu a odpovedal jej.
„Ak máš chuť také niečo spraviť, ok, ale nie je to kvôli nej, ale kvôli tomu, že sa porozprávame, ona je len vedľajší účinok“, usmial sa, ona na neho žmurkla a začala sa ho pýtať na ich vzťah, rozchod a tak. Neostali len pri tom, ani pri tej hodine a jednej polohe, ležali na chrbte, sedeli, potom, znova ležali, ona mala hlavu na jeho bruchu a tak sa rozprávali o ňom a jej sestre, prešli témami od Ameriky cez to čo sa dialo tu, hudbu, filmy a rôzne iné blbosti, až kým si uvedomili, že by bolo aj fajn keby odtiaľ vyšli, ale ísť sa im nechcelo, lebo sa im dobre rozprávalo.
Prvá zavelila ona: „No tak poď, musíme už aj výsť, môže to začať byť podozrivé“, zdvihla sa z neho i postele, Eli sa ponaťahoval a vyhrabal sa z postele tiež, vzal ju okolo pásu, ona mu rozopla ešte jeden gombík na košeli a otvorila dvere s úškrnom, ktorý venovala len jemu, keď vyšli už sa usmievala, túlila sa k nemu a tvárila sa unavene, no štastne, on z nej nemohol, ako to do perfektne hrala.

Jemu sa zívlo, keď vošli zišli dolu do obývačky, kde sa zdržovali skoro všetci i keď už preriedene, no kto tam bol v tej chvíli upriamil na nich pohľad, Lenka s tým jej novým frajerom tiež, oni sa tvárili akoby nič, prešla cez polku obývačky, všetky pohľady za ňou, vzala si bundu, otočila sa a šla nazad k nemu, on tiež vôbec nemal šajn čo robí, ale bolo mu jasné, že sa v tom vyžíva, cestou si obliekla bundu, vrátila k nemu, sladko no nežne ho pobozkala a obrátila sa smerom k Lenke, cez tú hudbu zakričala,
„Uvidíme sa doma! Idem s Elim...“, usmiala sa ako profesionálna herečka, vzala ho za ruku, on len stihol kývnuť všetkým na pozdrav, vytiahla ho odtiaľ, prešli na koniec ulice a obaja sa rozosmiali, tak neutíchajúco, že to až neskutočné až nie je, skoro sa neudržali na nohách.
„Si nenormálne dobrá herečka. To si sa neučila v tej Amerike?“, opýtal sa ešte pod vplyvom smiechu, no už to nejak predýchal a ona tiež, odkašlala si a odvetila mu,
„Kvôli tomu ako sa ona tvárila, to stálo za to a vlastne všetky tie pohľady“.
Predýchali to obaja, on sa usmial,
„Ďakujem. Za všetko, za túto noc aj za to čo si pre mňa spravila. Smiem pre teba teraz ja niečo spraviť?“, opýtal sa teda, prišlo mu to správne, že sa spýtal, ona zdvihla ruku, pohladila ho po líci a na to mu povedala,
„Nič ťažké, len buď sám sebou a odprevaď ma domov“. Zasmial sa, pokrútil hlavou,
„Ak si želáte len to, je mi potešením...“, natiahol ruku smerom kam idú, vie predsa kde býva, ona vykročila a on za ňou, ešte tú celú dobu sa rozprávali, ešte stále mali o čom.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu