Neznášam to slané, čo mi padá tvárou. Ono sa to ani neopýtalo, či môže. A stále padá, a nevie prestať. Zas podávam demisiu. Nevládzem. Nemôžem. Nejde to. Prestať plakať - to sa nedá. Do pekla, čo som komu urobila? Prečo, keď si poviem, že som šťastná ono sa to dojebe?

Obetovala som veľa, veľa som obetovať chcela a každý mi vravel, že to aj tak raz skončí. Prečo ten "každý" má stále pravdu? Prečo tá obeta nestojí za to?

Ten druhý len využíva, len berie, nie je nič schopný dať, obetovať. A aj tak stále plačem len ja.

Nedokážem si povedať, že jedna krásna epizóda skončila a príde druhá. Ja som chcela vravieť, že ono to stále trvá a bude trvať do nekonečna a ešte ďalej.

Nemôžem, skončilo to.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár