Zobudila som sa skôr než on. Už pred šiestou. Urobila som mu raňajky a nechala odkaz "Kedy si to zopakujeme?". Nenápadne som zdrhla. Simona spala ako zabitá, čo tá v noci robila? Aj ja som si ešte ľahla, veď mám voľno, prečo si to neužiť? Vlastne neprespať?
Simona chcela neskôr všetko vedieť. Zarazila sa a ja som nepochopila prečo...
"Vy ste sa spolu nevyspali? To nemyslíš vážne. Veď si už tak dlho nemala žiadneho chlapa."
"Vyzerám snáď na to, že k tomu niekoho potrebujem?"
"Ty si blbá."
Nie som blbá, to rozhodne nie. Viem, čo robím a viem, čo chcem robiť. Nemusí sa každé rande skončiť sexom, síce by mohlo, ale to už je úplne o niečom inom.
Peter je iný. Alebo sa takým aspoň zdá. Zatiaľ si nebudem nič namýšľať, aby to nedopadlo ako vždy. Žiadne nádeje. Žiadne plánovanie. Na takýchto veciach som sa už raz popálila.
Rozhodla som sa, že si idem vybiť energiu nakupovaním. Už by som mohla kúpiť, nejaké tie darčeky. Vianoce sú už za dverami, nemôžem si to ako vždy nechať na štedrý deň.
Konečne vypadnem z Bratislavy na dedinu k rodičom a Simona tiež. Naši budú asi trochu mierne prekvapení. Totiž Simona u nich netrávila Vianoce už pomerne dlho, nejako si na to zvykli. Ja nie, preto sa na tohtoročné sviatky mimoriadne teším. A čo kúpim Sime? No myslím, že by som mohla vyraziť.
Smska od Petra: "Kedykoľvek chrobáčik ". Tak potom ako myslíš, kedykoľvek. Len teraz nie, obchody čakajú.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár