V pondelok ráno súhlasím s tvrdením, že všetci ľudia sú hlupáci. Budík začal vyznávať už od šiestej a ja som si samozrejme dala nadčas, ako inak. Ranné dvojité presso s mliekom je rituál, ktorý nemôžem obísť. Skrotiť vlasy sťa po hurikáne, to je ďalšia bojová úloha. Mám pocit, že nič nestíham a už zvoní mobil. Šéfko. No super.

"Kde si, do čerta? Potrebujem tie podklady."

"Už to budem, daj mi polhodinku."

Daniel je síce môj boss, ale skôr ho považujem za kamaráta. Poznáme sa už 3 roky a sem - tam si aj niekam zájdeme na večeru. V niektorých veciach sú muži kamaráti lepší než ženy kamarátky. Teda aspoň Dano. Jeho vtipné pripomienky vždy vedia zlepšiť náladu. Dokonca aj vtedy, keď som svojho bývalého - Tomáša - prichytila in flagranti. Doteraz sa mi nedokázal pozrieť do očí a keď sa aj stretneme, obchádza ma aspoň na 20 metrov. Sviňa jedna. Ale kurviť by sa to vedelo.

No nič, predo mnou je jeden krásny pondelok, tak hor sa do práce, hlavne nič neposrať. Hurá do rannej špičky.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár