Toľko sa snažíš dostať sa z najhoršieho... Až to raz príde samo :)

Bolo to škaredé, škaredé obdobie.

Obdobie strácania všetkého.
Lásky, priateľov, opory, zmyslu existencie, ideálov a nádejí...

bola som schopná len so dookola púšťať "Losing my way" pretože tak to bolo a nevedela som s tým pohnúť.

Aj keď som sa zavalila prácou, aktivitami, debatným, mala som čas na pochmúrne myšlienky... ony sa nepýtajú... prosto prídu a parazitujú.


Pýtala som sa sama seba kedy príde nejaký obrat, nejaký bod, kde sa začne zlepšovať aspoň niečo. A nemala som nič, žiadnu istotu, ba ani len potuchu.


A klesala som... a klesala...

a keď bolo najhoršie, zrútilo sa to doma. Celé. Všetko. Od základov. Všetko a nenávratne.

Čo ešte preboha?


Dni plynuli, a časom sa i vlny upokoja...



DNES.
mám také isté hovno ako predtým, veci sú tak isto rozvrátené naruby ako boli. len tak tam ležia a zapadajú prachom...

s jedným rozdielom



Znovu sa usmievam. Pretože ja to zvládnem

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu