studené a vlhké,
nečakane, zasiahne ťa.
Premoká a ďalej tuhne.
A ty vieš čo príde..
Vieš ako to nemáš rád..
Vieš že to neodíde..
Veď neprší to prvý krát.
V púšti, suchej citov,
kde len jediná rieka,
čo sucho brázdi ňou,
kde nenájdeš zviera.
Tok spomienok a snov.
Stojí.Uprostred bdie.
S ranou na srdci.
Z tej rany spomienka tečie.
Z tej rany sen sa vlečie.
Vlečie do rieky..
Po kúsku malom,
čo sotva prebíja sa pieskom.
No sen k spomienke,
spomienka ku snu,
vedno sa venú,
prúdom mocným
až ku prameňu.
Celkom sám,nevnímajúc noc.
V očiach slzy farby krvi.
Chce volať o pomoc...
..V rane krv farby sĺz.
Napína pľúca z celej sily,
no nevydajú zvuk jediný.
Cíti tmu a noc.
Na každý jeho úd padajúc.
Cíti prašnú zem,
ubíjajúci smäd,
zrnká piesočné.
Nádeje už niet.
A tá nejedna kvapka,
na jeho suchú peru kvapká.
Dá mu pocítiť,po čom túži.
Ale on vie čo sa stane..
Vie, že to nikdy nedostane.
Nebola to zem prašná,
to nohy mu práchnivejú.
Zrazu stratí sa strach,
mení sa na čiastky kameňu.
Zmení.. sa na prach.
A tá rieka naveky tečie k prameňu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
acheronka
3. 2.febuára 2010 19:55
najlepsia...
Napíš svoj komentár