No bože neviem o čom by som tu mala písať. Ale najlepšie sa píše o sebe aj keď to by som najprv o sebe musela vedieť.Zrejme tento článok zaradím do tej hroznej kategórie Môj deníček čo tak neznášam, pretože som si nikdy nepísala denník, no možno raz ale to mi vydržalo asi tak týždeň a bolo to dosť o ničom.

Vo svojom živote mám dosť smolu na ľudí. Od otca až po niektoré indivíduá, čo ma teda dosť štve.
Môj otec neviem ako by som to presne popísala.Je strašný nervák. Prisahám neznášam ho väčšinu svojho života ale má aj svetlé stránky. Jeho najväčším problémom je, že nikdy neberie zodpovednosť na seba. Pamätný deň, keď sa segra vrátila domov o desiatej a hodil po nej fľašu od Rajecu a vynadal jak keby bola nejaká štetka. Mne osobne je jedno kedy sa moja sestra vracia domov, ale počúvať polhodinu predtým jeho vyhrážky a obvinenia. Všetko to hodil na mňa to, že sestra chodí neskoro domov, to, že sme také aké sme. To, že z nás v živote nič nebude a podobné drísty.
Ako ja viem, že to zažíva kopa iných ľudí, ale niekedy keď sa pozriem spätne príde mi to ako nejaká tragikomédia. Že ha ha ha....

Tak ale dakedy mi fakt nebolo do smiechu... hlavne základka bola dosť o hovne, dalo by sa rozprávať a o posledných dvoch rokoch ani nehovorím, najlepšie a zároveň najhoršie roky. Verte, že cirkevný gympel vás naučí všetko len nie to čo podľa nich potrebujete!

 Recenzia
Komentuj
 fotka
lola8  18. 8. 2008 21:57
jj to dobre poznám..moja matka je občas taká..
 fotka
alpynus  22. 11. 2008 23:03
Vždy máš možnosť inej alternatívy...
Napíš svoj komentár