Vlaky sú ukľudňujúce. Nemám rád vlaky. Cestujem nimi až veľmi často. Nemám rád vlaky, ale toto im musím nechať. Sú ukľuďnujúce...
Po ťažkom dni si večer sadnúť do vlaku, pustiť si hudbu a pozerať von oknom na tmavú krajinu.
Pohľadom na rýchlo sa meniacu tmavú krajinu postupne očisťovať svoju temnú dušu, svoje temné srdce.

Mám rád cestovanie.
Nemám rád vlaky.

Postupne si prechádzať všetky myšlienky, všetky nápady, všetko, čo sa udialo, čo sa udiať mohlo, ale nestalo sa to. Proste všetko...
Sedím, počúvam Nohavicu a očisťujem sa.
Svoju dušu;
Svoje srdce;
Svoju hlavu.
Zamýšľam sa nad textami. Nad jazykom, v ktorom autor spieva. Nad zložitosťou dokonale znejúcich vybrnkávačiek.

Očisťujem sa;
Svoju dušu;
Svoje srdce;
Svoju hlavu.


Postupne si utrieďujem ten chaos v hlave.
Nachádzam pokoj v duši.
Ale v srdci... Moje srdce upokojiť neviem. Chýbaš mu. Túži po tebe, aj keď vie, že ťa nemôže mať, že ťa nikdy nebude mať... Zabíja ho to. Trpím. Trpím, lebo ťa ľúbim...
Bojím sa ti to povedať. Nechcem o teba prísť. Viem, že ťa nemôžem mať, viem, že nikdy nebudeš moja. Aj tak ťa ľúbim... Takým zvláštnym spôsobom.
Prosím, neopúšťaj ma. Nezvládnem to. Zasa to už nezvládnem.
Prepáč...

Očisťujem sa;
Svoju dušu;
Svoje srdce;
Svoju hlavu.

Chaos v hlave sa utriedil;
Dosiahol som pokoj na duši;
Ale v srdci...


Nemám rád vlaky...

 Blog
Komentuj
 fotka
teriq  25. 3. 2012 23:45
Mam slzy v ociach...
 fotka
side3  25. 3. 2012 23:50
taká zima mi bola celý čas pri čítaní blogu (ach)
 fotka
smajdalf  26. 3. 2012 08:12
@teriq prepac

@side3 to bude tou tmavou krajinou a temnou dusou...
Napíš svoj komentár