Ani v matematike, ani v živote som nikdy nemala rada trojuholník. Nepoznali sme sa. Nikdy som ju predtým nevidela. Možno raz, asi pred dvoma rokmi si cítila niečo, ale bolo to klamstvo. Oklamali teba i mňa, a preto ťa láskavo prosím, že keď sa už hráš na dospelú, tak sa aj podľa toho správaj. Vždy si sa prezradila, lebo nemáš toľko síl, aby si nepodľahla klamstvám. Ani Ty, ani ja. Píšeš o mne blog? (ani neviem ako sa mám poďakovať za takú poctu), no poznám takýchto „hrdinov“ na internete, ale zoči-voči by už nebola taká smelá. Myslela som si, že už je koniec, že konečne môžem byť šťastná, no nemala som na to šancu.

-"neviem, komu mám písať.. tebe alebo napísať o tom jeden blog?" ((choď a porozprávaj sa s kamoškami alebo si vyhľadaj odbornú pomoc.)

-"Znie to tak zvláštne, že ma po tom všetkom považuješ, ako kamarátku. Zvláštne že ked si myslíš, že človek na tebe zabudol, tak to tak častokrát nieje."

-"nedá sa zabudnúť, nemysli si.. " - odpovedal náš osamelý hrdina.

A ja som len sedela a čakala na zázrak. Pila som čaj, potom som si naliala vodku s pomarančovým džúsom a napokon len vodku. Neprežila si ešte veľké facky od človeka, ktorého miluješ. Nebola si doma týždeň a čakala na to, kedy sa vráti a pritom sa však stretával s inými, lebo mal depku, zlý sen alebo zlý týžden. Kupovala si prekvapenia, myslela si na budúcnosť, pritom on sa sťažoval na ubytko a jedlo, na teba, na všetko, flirtoval, klamal. Zatvorila si si oči, keď si videla nahé fotky o jeho kamoške. Ty si mu dávala šancu, aby sa zmenil, aby sa to celé zmenilo. Dávala si mu druhú šancu, dôverovala si jeho najlepšej priateľke, avšak vysvitlo, že sú do seba už od začiatku.

N e z m e n i l o s a n i č .

Všetko pokračuje tak ako doteraz. Ale vieš čo? Nebudem ťa/vás riešiť už nikdy. Čo mi zostalo? Iba prázdna izba plných klamstiev. Hnev je jed. Odpustenie je protijed.
Ak sa hnev v rannom štádiu nezačne potláčať odpustením, začne sa šíriť príliš rýchlo a my začneme byť prázdnou schránkou, kde láska bude mať stále menej miesta na svoju realizáciu. Chcela by som odpustiť, ale neviem, lebo každý človek má v sebe počítadlo, ktoré zaznamenáva každé odpustenie, ktoré urobí. Iným aj sebe. A raz sa to počítadlo zastaví, pretože všetky odpustenia sa už minuli a potom ten človek už neodpustí nikomu nič. Potom už len odíde, alebo zostane a robí strašné veci.



A čo sa týka mňa? Nikdy sa nikto nepýtal..

..ale nebojte sa..

..vyriešim to.

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár