teraz je však prázdno, tvoj odchod ma rozleptal.
Sedem dní, to je málo na lásku, veľa na to ostatné,
odpoveď, či máš ostať: ,,Nemeň! Nemeň čo je nezvratné."
Plazivý tieň koľajníc a zmätok, čo v nás tají dych,
či sa ešte uvidíme? To netuší nikto, ani čas, čo zradil ich.
Si ďaleko, ukrytý v bodke na mape, tu, taká bodka.
Perlia mi oči, slzy krížia mihalničku a ostatné počká.
Miznúci čierny fľak v diaľke, rozplakaný akvarel,
tvoj domov je tu, som tu i ja, tak prečo si odišiel?
Chýba mi ležanie pod pažou, pohľad tvoj spletený,
túlivosť vlhkých pier a krk tvoj vláčny, zrosený.
Brieždi sa v oknách a izbu znova zalieva deň.
tvoja tvár v perinách, spíš a snívaš... snívaš svoj nový sen.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár