vpúšťam ti ne-reality jed
a tvoje útroby sladko - otupne
ako med
pohlcuje hneď..
tak prstom režem kúsky teba
strácaš vnemy, obraz šera,
držím ťa v hrejivom stisku,
ale
kým zhltne ťa diera
vedieť ti treba*
je jedno, či domov náš je Zem
je jedno, či spím, či bdiem
je jedno, či tu, či tam
..či k svetlu sa utiekam, či k tmám.
Len
dať k dychu dych
a v tých,
iné nič.
Au, moja hlava,
asi sa zbláznim,
asi sa zbláznim,
asi sa zbláznim,
čo iné zostáva.
A
prenášam zbytky tvojho ja
cez mosty sveta
do raja..
pod rozkošou do hrsti sa mi smeješ,
..veď máme sa dosť
na večnosť !*
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
divinatoire
14. 3.marca 2010 21:19
unieslo ma to niekam mimo prisny dozor casu
Napíš svoj komentár