A tak priebeh terapie nič neruší, ani vyskakujúce četové hlavičky z messengera, tie jednoducho posielam do koša. Čo to táram, samozrejme že som úplne rozptýlená okolitými podnetmi. Príjemný čašník kladúci mi na stôl šálku kávy, ktorú som už pár mesiacov nepila, avšak ak chcem ustáť deň po dlhej noci, je to nevyhnutné zlo; príliš nadšená debata dievčat od susedného stola o bývalom, ktorý ním už čoskoro nebude, aspoň tak sa dotyčná nazdáva; davy ľudí ženúce sa okolo jednej z mnohých mestských kaviarní..
Bublina moja, kdeže sa to túlaš? Čím som staršia, tým ma častejšie opúšťaš, a nechávaš ma napospas tomuto miestu, ktoré je zrazu také desivé. Úniky z reality už nie sú časté vo víre každodenných bezvýznamných starostí. S tebou sa strácajú dlhé zamyslenia sa i jednoduchosť žitia. Vďaka tvojej prítomnosti som si vždy dokázala uvedomiť, aké sú tie pravé hodnoty a ako by mali vyzerať moje priority. Bez teba sa nechávam vtiahnuť do kolotoča, ktorý je príliš rýchly a žiarivý. Ani trošku sa mi nepozdáva, no iní vravia, že je ohromný. Keď tu nie si, nie som tu ani ja, je tu len moja telesná schránka kopírujúca predlohu, ktorú stanovilo moje okolie. Keď sa ty strácaš, ja som stratená.
V chode ma len udržiava viera, že sa vrátiš a vytrhneš ma z pút vlastnej povrchnosti, egocentrizmu, plytkosti, dnešných mamutov. Chcem sa opäť oslobodiť od toľkých nepodstatných vecí, ktorými sa dennodenne obklopujem. Od vecí, ktoré vlastne nenávidím, no naučila som sa s nimi žiť, čo je vskutku neprijateľné. Od problémov, ktoré nimi ani zďaleka nie sú. Prahnem po zatúlanej jednoduchosti žitia. Verím v tvoj návrat, ktorý bude pre mňa veľkolepý. Neotáľaj toľko, už som to dosť bez teba pokašlala, stačilo.
„Je to ako keby sme mali v očiach šedý zákal. Naše oči sú choré, a preto nevidíme. Ale to neznamená, že nie je možné nič vidieť – len my to nevidíme.“
Dovidenia.. či dobrý deň?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
johnysheek
31. 8.augusta 2015 21:30
pre začiatok
Napíš svoj komentár