Je to ako choroba. Clovek sa zacne bat, zacne byt paranoidny a podla priznakov si pripisovat vselico mozne aj nemozne... Ono.. Vlastne je to choroba. Psychicka choroba z choroby vyvolanej psychikou. A pritom je tolko psychologov a psychiatrov, tak preco kazdy clovek na zemi trpi psychickymi chorobami ? Blahovy svet! Akoby mohol chory vyliecit choreho! Nutne je clovek odsudeny k zahube. Teda pokial sa nevylieci sam...

A nie, nejdem sa hrat na premudreneho a zacat pisat ako sa vyliecit. Mozno az na to pridem tak sa o to zo svetom podelim. Ale to je kurva blbost. Ja idem pisat o nesmrtelnosti chrusta! Nie vazne.. Naozaj. Teda o zivote lietajuceho hmyzu presnejsie. Dajme tomu muchy... Zamysleli ste sa niekedy, aky je ich zmysel zivota ? Ako dobre, je to zem je tu ten urcity cyklus zivota a kazda vec ma svoj zmysel v tejto zijucej sustave. Ale odhliadnuc od toho, trochu viac teoreticky. Vcera som sla aj s priatelom do mc na drive o pol druhej nadranom. Zacel si kecat tie svoje zvasty a ja som sa zahladela do svietiacej lampy. Vsimla som si hmyzu ktory okolo nej poletoval. Povedala som si, ze o co mu asi tak ide? Preco ho to svetlo tak pritahuje... A trosku som zasla hlbsie a nazrela do ich zivota z trochu ineho pohladu, trochu dramatickejsie a filozoficky.

O co im ide ? (idem si vytiahnut poznamky co som si vcera stihla zapisat na servitok z mc) Ehm, takzeee...

A co muchy ? O co im ide ? Idu za niecim co je nedosiahnutelne. A ak sa najde strbinka v ochrannom skle, ak to nahodou dosiahnu- (dolezita odmlka)

Zabije ich to.

(Nadych) Cely svoj kratky zivot sa zenu za niecim, co ich aj tak zabija. No aj napriek tomu mam obcas pocit, ze ich zivot ma o kus vacsi zmysel ako ten moj. A vpodstate mozno je uplne rovnaky!
Tiez sa zeniem za niecim co neexistuje. Zeniem sa za smrtou, aby som mohla zit. To je asi ten zmysel zivota. (Taky mensi oxymoron by som povedala.)
A vsetko medzi tym su tie nepodstatne zivocisne malickosti. Tak nepodstatne ako to co rozhoduje o tom, co pride so smrtou... (podchytili ste tu ironiu v tom?)


A toto bolo take mensie docela bezvyznamne (pokial si v tom nenajdete ten svoj) zamyslenie sa nad muchou a preco lieta za svetlom. Do svetla.

Clovek zacne premyslat o svojom zivote az vo chvili, kedy citi ako mu preteka pomedzi prsty. Ako ho straca a uz nevie ovladnut. Vtedy vam je jedno, ze prichadzate o vsetko materialne, o iste zabezpecenie, svoje uspory, to co je teraz. Je vam to jedno. Ale velmi budete cniet za svojimi snami. Za tymi o ktorych uz viete, ze si ich nesplnite. A nebude vas trapit nic ine iba tato jedna vec. Teda aspon u mna je to tak.. Ah, ano pardon. Ku koncu som tu vtipnu historku s muchami pokazila.
Na zaver len tolko...


Za cim sa zeniete vy ?

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
bucaluca  19. 7. 2015 21:42
depresivne.. v tomto si sa asi nezmenila. Ak niekedy postradas v svojom zivote zmysel, zmen svoj zivot ale dobre napisane.
 fotka
padlyanjel  19. 7. 2015 22:26
@bucaluca vies ja som jeden z tych ludi ktory sa tvari stale stastne a podporuje druhych aj ked je sam vo velkych srackach...ono je to dost tazke niekoho utesovat a byt silny ked sam to utesenie potrebujes a nedostava sa ti... tak sa aspon v blogoch obcas trochu vyburim ked to na mna pride, a ono nejde ani o zmysel ako taky, ja svoj zmysel mam a vzdy som ho mala a uvedomovala som si ho odmalicka, ide o jeho vyznam... ci ten zmysel ma zmysel ked to nikto nevidi, nieco ako ci strom ked pada spravi hluk ked tam nikto nie je aby to pocul... tento rok som zmenila svoj zivot dost radikalne na mna co nenavidi zmeny a nie vzdy sa da byt plny optimizmu a sily a nie vzdy sa da byt presvedceny o tom ze to bol spravny krok, aj ked spravny asi neexistuje, kazdy krok je len vyzva a sposob ako sa vyvijat... len mam pocit ze ma to obcas nici mat tolko pocitov naraz
 fotka
padlyanjel  19. 7. 2015 22:34
vpodstate jedine hodnotne v celom tom texte je tato veta, ten oxymoron, ''Zeniem sa za smrtou aby som mohla zit'' a jedina vec nad ktorou sa treba zamyslat asi, ostatne su len obycajne vylevy mojej zvrastenej duse
Napíš svoj komentár