Znavená som tmou
snažím sa o nemožné
ked život stáva sa hrou
a trápia ťa chyby kožné

Ano, bola som to ja
kto vyrval čepeľ z pošvy
a namierila a poranila
na svojej vlastnej koži

Ja viem, odsúdiš ma hned
ked uvidíš tie rany rezné
no ja mala som obrovský smäd
aj ked to vierohodne neznie

Ja viem, zavrhneš ma znova
bolo to vtedy, bude to i dnes
a bojím sa čo ma čaká doma
ked som pre nich len zablšený pes

No napriek tomu stáva sa to hrou
a tvoj pohľad od môjho bočí
môj život v tvojej dlani s tmou
čo skrýva sa za viečkami belasých očí

Už neznám život pokojných dní
čo s vlhkou rosou na perách hladil
už nie je to šteniatko čo stále len sní
a nie je idiot čo gitaru ladil

Vstáva len zberba žeravých snov
čo do detských duší vkradol sa
dnes v noci beštie schádzajú sa na lov
a koho lovia ? anjeli, bojte sa !

No nám je i tak dávno dané
nesniť tento krásny sen
my aj tak už dávno vieme čo sa stane
až skončí sa osudný 23. deň

Ved kto z nás by nevedel
že páchne smrťou, zatuchlinou
že blíži sa náš veľký deň
ked sa deti schovávajú pod perinou

Vyjdite bubáci, nočný frajeri !
vyjdite slimáky, vráskavé opice
my sme to vedeli, my sme to tušili
len pozrite na červené mesiace !

Posledná kvapka čo špiní tu sny
šípková ruženka zaspáva naveky
a predsa to bol život trochu pekný
no teraz chúlim sa slabá do deky

Purpur tečie, už posledný krát, verím
na niečo úžasné, no sú to len zdania
už sa to nestane, pokojne ležím
chcem vám len povedať: Dovidenia !

 Blog
Komentuj
 fotka
adsy  16. 5. 2011 08:02
nie nestane. Sľúbila si to duši mojej, že ten svojej neublížiš. Ty vieš čo stane sa ak sľub tento porušíš.
Napíš svoj komentár