Pomaličky som sa pozbierala a obliekla, nachystala knihy a desiatu som praštila do tašky. V kúpeľni ma čakal nepekný pohľad. Dievča, alebo nazvime ma aj slečna, s očami ako majiteľ čínskej reštaurácie. Vlasy strapaté a mastné, že by sa z nich dalo vymútiť aj maslo.
Oblečená ako malý a chutný baklažán som sa vybrala na vlak. Prečo ako baklažán? ...Tak to je otázka za sto bodov, na ktorú existuje odpoveď zadarmo. ..No preto, lebo milujem fialovú, a tak som si neodpustila fialové tričko a fialovo-károvanú košeľu, ku ktorej mám rovnako fialovo-kárované tenisky.
...tak som si šla ako taký pekne zničený baklažán po našej neosvetlenej ceste, až som prešla cez vlakové priecestie.
Okolo koľajníc vedie úzky chodníček, ktorý lemujú pouličné lampy.
Môj dom sa v diaľke zmenšoval a stanica sa približovala, až zrazu vyšiel zo zákruty vlak. Zdesene som sa pozrela na mobil, kde svietil čas 5:50. Vlak mal ísť až o šiestej. Znervóznela som, pretože som ten vlak nechcela no zároveň musela stihnúť. Prišla som pred budovu stanice a sadla som si na lavičku. Ponad vlakovú stanicu vedie ulica, za ktorou je cintorín. Pozrela som sa naň a morbídne som si zapriala byť pochovaná práve tam, kde horela malá čajová sviečka. Videla som ju dokonale, pretože to nebolo veľmi ďaleko.
Z môjho premýšľania ma vyrušil cúvajúci vlak, ktorý zastavil. Pozrela som sa a pochopila, že vlak len musel prejsť na druhú koľaj, aby mohli prehodiť výhybku. Rýchlo som vstala a utekala si kúpiť lístok. Kto cestuje vlakmi, vie koľko je na tom automate gombíkov. Ja, dosť zmetená z ranného vstávania a paranoje, že som zmeškala vlak som miesto zľavneného lístku do Rajca kúpila zľavnený do Konskej. Včas a ešte pred nástupom do vlaku som si všimla, čo za lístok som si to vôbec kúpila. Vrátila som sa a už som kúpila dobrý lístok. No dobrý ako dobrý, mala by som mať celý, ale ja chodím na zľavnený aj bez karty.
Vlak bol skoro prázdny, sadla som si ku oknu a na sedadlo oproti som si položila tašku. Cesta sa mi zdala večná, tak som si vytiahla biológiu, že sa niečo poučím. No vydržalo mi to tak 5 minút. Zošit som dala naspäť do tašky a vybrala si banán. Tlačila som ho do seba a rozmýšľala, aké to vôbec bude. Celú cestu som dúfala, že nenastúpi revízor, lebo fakt neviem, čo by som mu povedala, na to, že mám polovičný lístok.
Konečne som dorazila do Rajca, bez revízora a bez banána...
Ku škole ma čakala ešte pekná štreka cez celé mesto. Trvalo mi to asi 20 minút. V škole nebolo ani živej duše. Zobrala som si zo skrinky úbor a šla sa prezliecť na telesnú. V šatni nikoho nebolo, postupne prišli aj ostatné baby. Čakali sme na učiteľa ešte 20 minút, kým si doráčil prísť. Konečne prišiel a oznámil nám, že nás čakajú kondičné behy. Spotili sme sa ako prasce a smrdeli sme ešte pol dňa a nepomohli nám ani deodoranty.
...Takto som si moju prvú nultú hodinu (telesnú) v živote vôbec nepredstavovala.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
kajs
13. 9.sept. 2011 16:48
úžasneeeee
3
@lui74 nultá hodina ty kks ešte sme nulté nikdy na škole nemali...zmenili nám zástupcu a ten ich zakomponoval do rozvrhov
4
Blbé My ked sme videli rozvrh a vo štvrtok sme mali mať telesnú nultú a v pondelok ôsmu, tak som myslela, že ma ... Ale potom prišla tá super veta, že nám to menia
5
toto som mávala aj ja. vstávanie o piatej, autobus pred šiestou, čakanie na zvonenie 45minút a to kvôli sprostej telesnej. máš podobný štýl písania ako ja vtedy
6
@thatzooey kks dnes som už chorá, ja som mu to hovorila, že aby sme nebehali v tak studené ráno, magor...
Napíš svoj komentár