Vstala som o siedmej, no nikam som sa neponáhľala.
Iba som premýšľala.
Premýšľala o tomto dni. O tom, že dýcham a môj hrudník sa dvíha pri novom vdychu toho čerstvého vzduchu a klesá pri výdychu.
Uvedomila som si, že žijem. Áno. Žijem. Život je krásny.
Bolo sychravo, no v mojom vnútri napriek všetkému sychravo nebolo.
Alebo áno?
Najviac bolesti človek necíti vtedy, keď ublížia jemu.
Pretože to nevychádza z neho, ale z niekoho iného.
Najviac bolesti cítite vtedy, keď vy sami ublížite.
Keď niekoho neúmyselne zničíte.
A všetko sa stane hlúpym omylom.
Omylom, ktorý ste nikdy nechceli.
Omylom, ktorý sa nikdy nemal stať.
Za ktorý môžete len vy sami.
A tak tu teraz večer sedím potichu v kuchyni a píšem. Cítim sa ako v amerických filmoch. Počuť len tikanie hodín. Tik-tak, tik-tak...
Chýba mi už len šálka pariaceho sa čaju alebo kávy. Aj keď kávu nepijem.
A zisťujem, že človek pred sebou samým neutečie. Neutečie pred výčitkami. Neutečie pred myšlienkami.
Neutečie pred tým, čo by bolo keby to a to urobil, keby hento neurobil.
Je ťažké učiť sa na vlastných chybách. Je ťažké uvedomovať si, že nič sa nevráti späť.
Áno. Som iba človek. Človek, ktorý robí chyby.
Dá sa s tým zmieriť a vyrovnať?
Keď sa chyba týka vás, oprášite sa a vstanete.
No čo robiť vtedy, keď sa tá chýba dotýka iných ľudí a vás to strašne mrzí a ľutujete to?
Keď vám raz možno iní odpustia, no vy si odpustiť neviete?
Súcit nás robí ľuďmi. Majme súcit ku všetkým.
Nevieme, čím si prechádzajú a čo prežívajú.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mizuno16
29. 12.decembra 2015 14:20
Odpustiť sebe je ťažké, no nevyhnutné.. ale príde to samo s nadobudnutou múdrosťou, ktorú získavame práve i tými negatívnymi zážitkami, myšlienkami, pocitmi.. neboj nič, drž sa toho, že život je krásny
2
Čeho se na nás dopustili druzí, s tím už se nějak vyrovnáme, horší je to s tím, čeho jsme se na sobě dopustili sami.
Daj tomu čas, ale hlavne sa pokús odpustiť sebe samej a zmieriť sa s tým. Držím ti palce.
Ten blog na mňa pôsobil až príjemne melancholicky. Pekne píšeš.
Daj tomu čas, ale hlavne sa pokús odpustiť sebe samej a zmieriť sa s tým. Držím ti palce.
Ten blog na mňa pôsobil až príjemne melancholicky. Pekne píšeš.
3
Nič si z toho nerob. Je veľa ľudí, čo nepijú kávu. Niet si za to čo vyčítať.
5
utekaju len samovrahovia, no zivot nie je o nas, o buducnosti, o tom, co bolo vykonane. Sme tu prave preto, co je, pravda zalezi na ludskych citoch, skutocnostou je len, ze mame svoj zivot, ktory zijeme iba pre seba, ale zaroven je zbytocny bez zivota druhych. Utekaju taki, co si seba prestali uvedomovat. Mrtvy myslienkam unikne, trapenie a bolest patri nam, co este dychame.
Napíš svoj komentár