Mam kamaratku , ktora sa rovnako ako vy radi medzi priemernych ludi. Narozdiel odomna ma svoje vnutorne pochybnosti, strach z buducnosti , neistotu vo vlastnych rozhodnutiach a tomu podobne problemy, tak ako kazdy z vas, okrem mna.

Pracuje v istej firme a sef si ju zavolal na koberec koli chybam, ktore urobila jej kolegyna. Ich postavenie je rovnocenne, ona urobila svoju pracu dobre, ale jej kolegyna urobila niekolko neodpustitelnych chyb, koli ktorym by mala prist o miesto.
Ich sef vsak zvalil zodpovednost na obe. A ona sa nezmohla na slovo.

Prisla ku mne domov.
Zacala plakat.
Ked si chcela polozit hlavu na moje muzne rameno , odsotil som ju. (samozrejme s najvacsou jemnostou).
Zacal som jej hovorit, aka je hrozna kamaratka. Ze pride len ked nieco potrebuje. Zacal som jej nadavat.
Najprv na mna pozerala ako cerstvo narodene tela, ale neskor sa vschopila , urpriamila na mna pohlad a dokonale sa obhajila.

,,Ked ta niekto bude nabuduce posudzovat nespravodlivo , dufam, ze sa k tomu postavis tak, ako teraz.'' povedal som jej.

Od vdacnosti ma vyfajcila , na druhy den isla do prace a ziskala svoje miesto naspat.

 Blog
Komentuj
 fotka
inconnue  5. 8. 2011 23:39
a mne sa to páčilo, tak!
Napíš svoj komentár