Kraľujem svojmu kráľovstvu z ľadu
a ľudia chcú mi ho roztaviť
zabudnúť, schovať, ujsť pred svetom
nedá sa... chcú ma zastaviť

vytiahli fakle, hádžu ich na kryhu
a ja sám, v rohu, v kútiku
snažím sa zahasiť ten žiar

nechápu, neznajú
že chcem tam byť
a že ľad roztaví, len slnečný svit.

Nuž ale noc je,
a mesiac vysoko
a slnko nemá takú moc,
vyjde ešte niekedy?
je polárna noc...

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár