Prechádzam sa ulicou v chmúrnom čierno-čiernom počasí. Do tváre mi steká studený dážď, no mne je už všetko jedno. V tomto svete si už neuvedomujem, že mi niečo vlastne vadí, veď načo. Aj tak je už všetko za mnou a nič ma nečaká a neprekvapí. Som človek bez minulosti a budúcnosti, žijem len svojím zúfalstvom. Nezaoberám sa ani trochu tým, že som premoknutá do poslednej nitky, že okolo mňa zúria blesky a dážď je stále intenzívnejší. Len kráčam so sklonenou hlavou, premýšľam a premýšľam. Ale má to vôbec zmysel? Premýšľať na tým všetkým? A čím? Aký to má vlastne zmysel a cieľ? Neviem, nič neviem. Svojím zúfalstvom, smútkom a slepotou čo so mnou bude som si mozog vygumovala, a už ani neviem, aký je deň. Chcem takto pokračovať? Nechcem. Ale aj tak nemám žiaden plán, žiadnu cestu.. A tak sa len pretŕčam týmto špinavým svetom a hľadám si miesto na premýšľanie, čo so mnou bude ďalej. No aj tak neprichádzam na žiaden nápad. Toľké otázky a žiadne odpovede.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
ejay  9. 6. 2011 18:02
ake otazky?
2 
fotka
misterio  10. 6. 2011 22:10
Otazky, co s tebou bude a co vlastne s tebou je. Clovek ma tolko otazok, ale nevie si na ne sam odpovedat.
Napíš svoj komentár