Kto som a čo som bola. Zase jedna z mojich ďalších melancholických úvah na večer. Keď človek potrebuje byť obdivovaný a spraví preto čokoľvek.
Keď sám stratí to čo chce, pretože nechce stratiť priateľov a oni aj tak odídu.
Ako to začalo? Stalol sa zo mňa veľké dievča. Stal sa zo mňa pravý rebel. Stay rude stay rebel. Jasné. Je to fajn byť zaškatuľkovaný tak, že o tebe nikto nevie č spravíš. A ty vždy prekvapíš. Vždy najdeš niečo čo šokuje. Nedokážeš žiť bez toho aby si upútala. Prečo sa snažíš byť niekto iny? Ale to je nepodstatne, tak dlho si hrala túto hru, že nevieš kto si v skutočnosti.
Netuším kam spejem. Netuším čo vlastne chcem. To čo je môj sen a nie to, čo chcem aby ľudia videli. Vždy existoval aspoň jeden človek, ktorý ma poznal, ktorý vedel kto v skutočnosti som, čo chcem. Teraz už to niesom ani ja. Neexistuje nikto.
Tá ktorá si našla niečo čoho sa bojí, aby nebola iná. Našla niečo čo nemá rada. Lebo nemôže byť človek ktorý miluje všetko. Možno jediná chyba je v tom, že nedokážem milovať. Len sa tak chcem tváriť. Možno je chyba tam, že nedokážem povedať pravdu. Klamem seba, inych, utekám pred svetom. Pred realitou. Škoda že utekam do pekla. alebo neba? neviem som v miestnosti zo 4 stenami. Ale dušou som pri zapade Slnka. Západ Slnka. Východ. Nieťo tak magické koniec začiatok? ako sa to vezme. Končí noc začína deň. Únik.
To čo som spáchala, niekedy si myslim že to bolo dobre. Inokedy že zle. Niekedy ľutujem, že som to nedokončila. Už si ani nepamatám kedy som bola naozaj šťastná. Kedy som žiarila. Nie kedy som sa tvárila že som šťastná. Zistila som, že nedokážem byť šťastná pri šťastných ľudoch. Vtedy viem, že ja niesom tá šťastná. Ach aké to šťastie, prekliatie, že o tom, kto som viem len ja. Ach aka som rada že jediná vec na ktorú myslim som ja ..Ďakujem bože.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár