Včera večer som sa prechádzal po jarnej do zelena sfarbenej lúke. Tie krásne zafarbené a do očí hrajúce kvitnúce stromy ma nenechali chladným. Zvyčajne si cyklické zmeny ročných období nevšímam, beriem ich ako samozrejmosť. No včera ma ich krása očarila. Až teraz som si uvedomil, že bývajú predzvesťou toho, že po krutej zime nastáva nová nádej, v prírode nastáva jar.

Ako som sa tak prechádzal, mal som pocit úplnej voľnosti, úplnej slobody. Nič ma netrápilo všetko bolo zrazu preč. Zrazu niečo zabuchotalo v prítmi, až som sa i ja napudil. Tmavá noc bola ešte ďaleko no predsa sa viditeľnosť pomaly, ale isto znižovala. A zasa buchot akoby sto slonov prebehovalo cez lúku. Bol som ozaj vystrašený. Na to další buchot, ktorý by akoby so sebou zobral i priateľov vetra a dažďa. V jednej jedinej sekunde sa začalo všetko meniť. Vietor fúkal akoby ho za to z hora dobre platili a dážď len zhoršoval viditeľnosť. Každá kvapka, ktorá padala na moju tvár bola ako bodliak, ktorý si prebíja cestu až nad prah mojej bolesti. Naraz pozerám na lúku a vidím ako bojuje o prežitie. Na lúke číha smrť. Stromy sa kyvocú pod neodvratným náporom vetra, ktorý do nich búši sťa tisíc namosúreních vojakov. Z bielych kvetov na strome ostávjú len tie najvernejšie. Ostatné akoby sa na výlet vybrali. Akoby chceli hľadať niečo nové. A pod náporom vetra a dažďa si užili peknú jazdu pri ktorej si zalietali. Nebolo to zlé veď videli nové veci, skúsili čo znamená byť slobodnými. Lietali sem a tam proste všade kde ich vietor vial. Boli šťastný, aspoň si to mysleli. No keď tu zrazu vietor sa vzdal svojej moci nad prírodou a poručil slnku nech svieti a oslňuje kraj. Kvety naraz po dlhočiznej ceste, ktorá im ukázla aké je to lietať, museli padať. Ako tak padali začali vnímať realitu. Až teraz si uvedomili ako ďaleko sú od domova a ako tažko sa dostanú späť. Zrazu pochopili, že sloboda musí mať tiež svoje pravidlá. Pochopili, že nemôžu chcieť všetko čo sa im ponúka. Až teraz sa im otvorili oči a pochopili, že všetko čo život ponúka nemusí byť dobré.

A preto aj my sa nesnažme konzmovať, brať a mať všetko čo život ponúka. Hlavne v dnešnom svete kedy sa vytráca BYŤ a čím ďalej tým viac sa preferuje MAŤ je potrebné niečo zmeniť. Prestaňme posudzovať ľudí podľa toho čo majú, ale začnime si všímať aký sú. Nebuďme tí, ktorí chcú mať dobré auto, veľký dom, peknú manželku, veľa peňazí. Skôr skúsme byť tí čo chcú byť dobrý priatelia, dobrý manželia a veľký ľudia.

 Blog
Komentuj
 fotka
zajkousko  28. 8. 2014 23:58
"Skôr skúsme byť tí čo chcú byť dobrý priatelia, dobrý manželia a veľký ľudia. "

veľmi múdra myšlienka

"
 fotka
matrock  29. 8. 2014 16:28
Napíš svoj komentár