Mám málo dobrých vlastností. Vtedy sa scvrkávajú, obaľujú do tenkého ale pevného skleného obalu. Cítim sa akoby si strhával moju pokožku z tela a ja nekrvácam, cítim sa zdesene, že to unesiem, že nezomieram. Strhávaš pokožku, každým slovom, činom a uvoľňuješ tú stvoru vo mne.
Pod povrchom si nič nepamätám, ani lásku, ani šťastie, ani nehu... Ublížiš mi, a ja tebe, zase, znova, viac... Viem, že to dokážem, že sa dokážem vŕtať v tom, čo ho trápi. Bojím sa, že to dokážem vedome - pokračovať.
Niekedy sa pýtam, čo - kto to vlastne som. Žijem s tým, horšie je, že niekedy som sa to pýtala častejšie...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
zaujimava
4. 5.mája 2010 22:15
wau z duše mi hovoríš...
2
Kto vlastne si ? Prečo mám pocit, že sa s tvojimi pocitmy a myšlienkami tak silno stotžňujem. Čo je horšie? Pýtať sa častejšie alebo menej? Nechcem zostarnúť zovšednieť. Žiť s menším počtom ozázok je síce bezpečnejšie avšak priveľmi zväzujúce. Predsa viac otázok viac odpovedí prečo sa ukracovať
Napíš svoj komentár