Marcové tajomstvo

Dymí sa z pahreby
večer už dohára
obláčik na nebi
pocity otvára

Oválny tvar srdca
nabrali zrazu myšlienky
poznanie sladký hrad rúca
padajú lentilkové kamienky

Nik tajomstvo nezná
nevie, kam má namierené
ani obloha hviezdna
ani slnko pocukrené

Neprezradia ho hory mliečne
ani vietor, ktorý fúka
Neprezradia ho údolia riečne
ani jedna tancujúca lúka

Darmo sa nezábudka smeje
zabudla, čo jej vánok pošepkal
darmo sa vrchol topoľa chveje
je nízky, aby tajomstvo z neba sňal

Kučeravé ozveny kričiace: Milujem!
zostanú ukryté v cingote sĺz
čakajúc na ten neslávny deň
na deň keď príde do samoty sklz...

 Báseň
Komentuj
 fotka
anzu  31. 3. 2008 21:10
pekna ako vzdy hlavne ten vykrik MIlujem! bol taky expresivny...
 fotka
ceruzisko  9. 4. 2008 18:18
fíííha, tak toto je najkrajšia atmosféra básne, akú som kedy zažila... mňam!
Napíš svoj komentár