Sedeli, sami dvaja v poloprázdnej kaviarničke. Bol večer. Ani nie skoro ani nie neskoro. Večer. Tmavý, veterný, chladný. Zato kaviareň bola príjemne teplá. Možno až priveľmi. Objednali si horúcu čokoládu. Ako vždy, keď zavítali do tohoto útulného podniku. Čokoládu so šlahačkou. Výbornú, aj keď predraženú.

Pochvíli rozhovoru, obvyklého zhodnotenia dňa, ktorý trávili bez seba, po zopár pohladeniach a bozkoch nastalo ticho. Nie také to trápne, keď si už nemáte čo povedať. Toto nebol ich prípad. Nebolo sekundy, v ktorej by si nerozumeli. Ale to ticho nastalo. Lebo ona... Nechápala. Nechápala odrazu prichodiacim pocitom, ktoré sa jej zamotali v myšlienkach. Bol to... nie to nemôže byť. Veď sa niet čoho... alebo áno? Strach?

Pokusy upútať jej pozornosť, vynútiť si pohľad, aj keď len letmý, prebrať ju z toho podivného zmrznutia... nefungovalo to. Prečo? Polka čokolády vypitá. Čas pokročil. Ona stále nič. Vraj je v poriadku. Kiež by tomu mohol veriť...

Strach? Nie, nie takýto strach. Sotva môže dýchať. Čokoláda jej nechutí. Hľadí pred seba a počúva dámy oproti ako si rozprávaju historky svojej mladosti. Započúva sa a ignoruje jeho uprený pohľad. Potom sa preberie. Čas pokročil. Snaží sa tváriť akoby nič. Kiež by jej to mohol veriť...

Vyjdú von. Je nečakane teplo. Ona zahovára. On zastaví. Ona zastaví tiež. Slzy sa už nedajú udržať. Vie, že pred ním nedokáže skrývať, že ju niečo trápi. Nie pred ním. Slzy sa začnú jedna po druhej kotúlať po bledých lícach. Útecha. Objatie. Otázky. Odpovede. Dážď. Mieša sa so slzami. Bolí ho to? Jej stupídne pocity, ktoré zduše nenávidí od sekundy, keď sa jej zachytili v myšlienkach. Nehnevá sa... ale ona áno.

Láska. Silnejšia ako strach. Silnejšia ako hnev. Silnejšia ako bolesť. Čas pokročil. Dážď zosilnel. Slzy nemizli... Láska pretrváva - o tom neboli pochybnosti. Strach ju utvrdil. Je mocnejšia, silnie každým dňom už tak dlho. Odolá jej zbabelosti, hlúposti a naivite. Pretrvá...

V daždi sú stále skryté ich slová - Milujem Ťa!

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
anzu  23. 3. 2009 22:10
Nehnevá sa... ale ona áno.



ach toto mi dalo umelecky orgazmus...z moznosti...vcitenia sa...
 fotka
anzu  24. 3. 2009 08:34
jedna konstruktivna kritika ma napadla....teda, ako sa to vezme. ale aspon podla mna-ja osobne nemam rada privela opisov a tocenia sa okolo horucej kase. ale to je rozdiel medzi nami dvoma, ty mas vela kratkych viet a mne staci par a zaplni to stranu
Napíš svoj komentár