Minulosť hladí spomienky,
ktoré sú v mysliach ukryté
Tak ako voda kamienky
schované v riečnom koryte.
Spomienky milé, nemilé
nezmiznú, len sa odplavia
Strážia ich víly spanilé
len v mysliach nám môžu viať
Tak mi raz vánok priniesol
spomienku krásnu, na Teba
aký dobrý si na mňa bol
aj keď nebolo to treba
Bol si tým malým svetielkom,
čo v hmle predomnou svietilo
Bol si môj bútľavý strom,
ktorému sa tak ľahko verilo
Bol si to, čo som hľadala
a nevedela nikde nájsť
a keď som hľadať prestala
začala vo mne láska rásť
Narástla taká veliká,
mohol si sa jej presýtiť
ťažko sa od nej odvyká
ak odhodláš sa ponoriť
Ja plávam si v nej veselo
Ty možno občas dusíš sa
Toto zistenie dosť bolelo
podaj mi ruku, ak topíš sa
Veď ja chcem len Tvoje šťastie
ďalej spoločne si plávať
tá láska stále predsa rastie
dávajme, kým je čo dávať
Si mojím krátkym príbehom,
ktorý zatiaľ koniec nemá
Si mojím spásnym brehom,
na ktorom ležím unavená
Si všetkým, čo chcela som mať
až neverím, že si ozajstný
ešte toľko chcela by som Ti dať
chcem splniť všetky Tvoje sny
Dnes sa dopredu pozerám
a všetko iné zdá sa byť
v srdci však istotu mám,
že môže sa to podariť
Spomienky zdajú snom sa byť,
ktorý som dávno prežila
neúspešne sa snažia skryť
čo som už dávno cítila
Budeš mi ďalej svietiť v tme
a plniť sny na skutočnosť?
Láska, my dvaja stále sme
jeden pre druhého radosť
To, čo tak ťažko rástlo v nás
nemôžme len tak zahodiť
láska, si pre mňa krásou krás
poďme sa opäť ponoriť....
...............
Ak ste čítali až do konca, velka vdaka, viem ze to je dlhe, ale laska sa jednoducho niekedy neda vyjadrit len dvoma slovami....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár