...and the pieces of my hearth are missing you (prúd myšlienok)
Každá časť môjho bytia
pýta sa tú istú otázku
v tej istej chvíli ako mizne za rohom domu
„Kedy ho opäť uvidím? A čo dovtedy?“
Tie prežité momenty
čím je ich viac, tým je to pre mňa ťažšie
zobúdzať sa bez myšlienky naňho
Lebo spomienky v mojej hlave nedovolia mi spávať
Tak často som hore do neskorej noci
a často krát netuším prečo
prečo nie a nie zaspať...
Ale na druhej strane
chvíle strávene s ním
tie sekundy a minúty
chýbalo by mi to... (on vie čo všetko)
Veľmi....
Kráčalo by sa mi ťažko
keby ma občas neusmerňovala jeho ruka
No možno by som ušetrila mnoho sĺz
keby som sa naučila nespoliehať sa naňho
Tie slzy neľutujem...
Veľakrát bol ich svedkom,
ale veľakrát som mu o nich klamala... nepovedala pravdu...
Keď tu nie je
každá časť môjho srdca ho postráda
mizne mi jeho tvár spred očí
a vtedy to neskutočne bolí
keď neviem kedy tu opäť bude
Keď je preč
slová sa mi zasekávajú niekde v hrudi
A...
Veľmi často ho potrebujem
vo chvíľach keď sa cítim opustená
Nikdy mi ani len nenapadlo,
že v samote a slzách
by som túžila po akejkoľvek hlúposti,
ktorou ma dokážeš naštvať, rozosmiať, utešiť...
preniesť cez deň, ktorý nie a nie skončiť
všetko napraviť...
Nepoznávam sa...
Ešte sa mi nestalo
aby každá maličkosť
akou je čo i len snehová vločka
pripomínala mi jeho oči, jeho slová, jeho pohľady... jeho celého
A naopak...
Keď sa chcem rozpamätať na jeho rady
(aj v tejto chvíli)
nejde to.... je ďaleko
Všetko je také popletené
najmä ja som zmätená
ale hlavne cítim strach
a mám ho jasne pomenovaný
Bojím sa straty
toho čo mám
netúžim mať viac,
ale nechcem ani prísť o to, čo som našla
o to, čo je pekné
nechcem zabudnúť
na moje vlastné slová
že budem k nemu úprimná
ale... tá úprimnosť
desím sa jej
Lebo on to možno aj tak vie
A chápe...
A možno netreba nič rozoberať
Možno...
Mám byť teda úprimná?
V tichu mu ubližujem viac... to viem...
Všetko čo chcem aby vedel je
že každé jedno slovo čo som mu povedala
a všetko čo som urobila
išlo z hĺbky mojej duše a môjho srdca
a vždy som sa pýtala Boha
či je to tak správne
Modlila som sa za to
aby bol pre mňa len obyčajným priateľom
ale Boh z neho spravil nikoho výnimočného
niekoho, kto mi nikdy nepovedal nie,
keď som sa chcela porozprávať, pýtať sa
niekoho, kto ma upozornil, keď som robila hlúposti
niekoho, kto túžil po mojom dobre
niekoho, kto ma učil mať rada samú seba takú aká som
niekoho, kto ma takú bral
Presne viem prečo mi ho Boh poslal
A asi aj tuším, chápem,
prečo ho raz pošle preč...
Lebo On nám dáva určitých ľudí
na určité situácie života
aby nám pomáhali vo chvíľach
keď nám je ťažko
a on mi pomáha... učí ma žiť
Budem schopná prijať to čo príde
aj jeho odchod,
keď si uvedomím,
že pre mňa urobil všetko
čo mohol
a keď si uvedomím,
že aj ja som mu pomohla,
že som sa snažila najviac ako sa dalo
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.