Keď ma zmôže tiaha reality, hľadím na plafón a akvarelovými farbami pamäte maľujem naň mapu môjho sna (lebo kratučký čas s tebou v mojom živote mi pripomína polárny deň v hlbokej tme zvyšného života, v očakávaní polárnej žiari ako znamenia). Puklina v stene ako jazva za tvojím uchom, lemujúca kontúry čeluste, zavlažená mojími bozkami. Kvapky zaschnutej farby ako hviezdne nebo Východu nevídanej hĺbky, pod ktorým som nechala svoje srdce - v šírom poli, kde sme sa prechádzali, aby si ho mohol nájsť. A mnoho ďalšieho. Farby sa rozpíjajú vo vode mojich sĺz. A ja zaspávam v nádeji, že sa moje srdce znovu nadýchne úsvitu...

 Denník
Komentuj
Napíš svoj komentár