Lucretia
32-ročná žena, single, na chlapcov
najnedávnejšie lognutie
13. 2.febuára 2024 08:17
5098 dní na BIRDZi
regnutá od 24. decembra 2010
Jej blog
Na dne studne (aka zápisky z doby korónovej)
Keď som v 2016 ležala v klbku na posteli v jesenných Benátkach, zmáčala posteľné obliečky neskutočne bolestivými slzami a za oknom sa svet zahaľoval do hmiel nejasnej budúcnosti, pomyslela som si, že za celý svoj život som nenaplakala toľko sĺz ako za posledný... Ďalej »
Opustila som brány mačacieho mesta
... ešte predtým, než by sa navždy zavreli. * Jeseň 2015. Hľadím do zrkadla na toaletách v paláci ***, kde máme vyučovanie. Odbieham sem aspoň raz za tých nekonečných 90 minút. Vydýchať sa, spracovať dojmy.... Ďalej »
Skutočný príbeh, 16. 3. 2018 21:43 1
Mapa plafónu mojej izby
Keď ma zmôže tiaha reality, hľadím na plafón a akvarelovými farbami pamäte maľujem naň mapu môjho sna (lebo kratučký čas s tebou v mojom živote mi pripomína polárny deň v hlbokej tme zvyšného života, v očakávaní polárnej žiari ako znamenia). Puklina v stene... Ďalej »
Čriepky v časopriestore
Poznáte ten pocit, keď dosiahnete po rokoch svoj sen, lenže v čase, kedy ste si uvedomili, že šťastie spočíva v inom? ... Sedím za pracovným stolom pod kužeľom oranžového svetla. Predo mnou slovník, papiere s... Ďalej »
Prichádza jar,,. (alebo veci, o ktorých som ti nepovedala)
Vonku sa konečne začala prebúdzať príroda a po nesmierne dlhej zime začína otepľovať a zohrievať pôdu. Jar ako symbol nádeje. Kiežby priniesla konečne troška tepla aj do môjho života a prehriala aspoň fyzické telo! To telo, ktoré sa rozpadá (intenzívna,... Ďalej »
Vyznanie, 12. 4. 2016 14:10
Taťjanina Elégia
Ja píšem Vám... Nuž, ako teraz začať? Ako sa vnoriť do rieky poznaní, Keď to ja som mala papier horkou slzou zmáčať plný srdcedrásajúcich vyznaní? To ja som mala s hrdlom stiahnutým Oddať sa Vám – a... Ďalej »
Nepoznám,,.
Nepoznám ťa... pardon. Nepoznám Ťa. Nepoznám... ale už teraz mi chýbaš. Niekedy priam hmotne, ako veľký balónik nafukujúci sa zo stredu mojej duše a napokon rozplynuvší sa dostratena. Nepoznám Ťa... Vídam Tvoje... Ďalej »
Pretrhla nás,,. Rozdelila. A donútila rýchlo dospieť. Špina rakovina.
Blúdim po hlbokej vráske Tiahnucej sa od ľavého obočia A zanikajúcej vo výšinách čela. Fascinuje ma. Kolmo ju pretína ďalšia. A nad ňou ešte jedna. Maličká. Sedím Ti na kolene. Vôňa... Ďalej »