Zacítila som závan vetra, ktorý mi pripomenul všetky moje city a spôsobil zimomriavky. Nebola som sama. Blížila sa ku mne vysoká žena, ktorej tvár bola skrytá v čiernom plášti. Všimla som si jej bledú pokožku na rukách, bolo jej vidieť aj tú najtenšiu žilku. Odkryla si plášť a odhalila nádherné modré oči, ktoré jej cez dlhé čierne vlasy takmer nebolo vidno. Pozerala priamo na mňa. Pod tenkým nosom jej zahral úsmev. Bolo vidieť, že je úprimný, pretože jej zasiahol aj oči. Okolo tenkého krku mala retiazku so strieborným srdiečkom. Oblečené mala červené šaty zdobené čiernou čipkou. Ťahala ich po zemi. Keď stála takmer úplne blízko mňa, odopla si retiazku a dala ju mne. Cítila som ako sa mi v srdci prebúdza cit. Mysľou mi prešli všetky nádherné spomienky na dni, ktoré som zažila. Mojím vnútrom sa rozlievalo teplo a pocit radosti. Pozrela som sa na ženu, ktorá mi dala srdiečko, žiarila životom. Jej pleť chytila zdravý odtieň, vlasy pôsobili zdravšie, oči živšie, usmievala sa tak až jej bolo vidieť biele zuby. Pohladila ma po tvári a bez slov sa vyparila. Jednoducho zmizla. O niekoľko dní sa mi stalo niečo podobné na cintoríne. Zbadala som osobu v čiernom plášti a v ruke držala kosu. Pôsobila strašidelne, ale mne z nejakého dôvodu strach nenaháňala. Keď si zložila plášť pozerali na mňa tie známe modré oči. Bledou rukou si prešla po kľúčnej kosti na prázdnom mieste, kde bola kedysi retiazka so srdiečkom, ktorá teraz zdobila môj krk. Bola to tá istá osoba. Ale tento krát bola celá v čiernom.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár