Teplo mi prechádza
postupne do líc.
Všetko sa prebúdza,
a vánok fúka
už sa teším aká bude rozkvitnutá lúka.
Čerstvý vzduch a tiež šum stromov
to je miesto kde už cítim domov.
Slniečko svieti nám,
vypaľuje oči,
konečne teplo je,
a ja si poskočím.
Pozerám dohora ,
mám výhľad na hviezdy
a dýcham zhlboka
je m fajn, do pohody.
Mesiac je guľatý
obloha jasná je
hviezdy sa ligocú, vidíš to už aj ty.
pred seba nepozerám, kam idem to neviem.
zachvíľu, ani neviem jak, celý svet prejdem...
Je mi tak príjemne
vnímam zvuky prírody,
cítim sa volne
lietam, užívam si slobody...
Niečo sa začína
niečo sa končí,
bundu si rozopínam
a hneď si vykročím.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
endre-silentname
26. 2.febuára 2010 00:48
pekná báseň.
Napíš svoj komentár