Život tak ako sme ho poznali už dávno skončil. A celkovo sa mi obrátil život dolu hlavou, a netušil som, čo a ako bude. Posledné mesiace som zistil, kto pri mne stojí a kto nie. Posledné mesiace pre mňa boli najhoršie mesiace v mojom živote, čo sa týka státia na vlastných nohách. Všetko sa kazilo, všetko šlo iným smerom, ako by som uvítal, ale bol som rozhodnutý sa z toho dostať. Síce nie som ešte úplne von, ale som na dobrej ceste. Jeden moment som sa dostal do zamestnania, ktoré ma psychicky ubíjalo do takej miery, že po večeroch som nebol schopný vôbec fungovať a celá práca mi liezla viac na mozog, ako išla do úžitku. Najhoršie bolo, že som sa tam dosal, keď sa konečne dalo ísť medzi okresmi - a mohol som ísť za rodinou bez obštrukcií - po dlhom čase. A mali obštrukcie v práci, a keďže sa jednalo o najhoršie mesiace, tak som si povedal, že už to môžem naozaj osrať a šiel som domov s tým, že som túto prácu opustil slušne, so slovami, že to nie je pre mňa. A všetko odvtedy šlo do pekla, ale mal som jasno v tom, ako prácu si chcem nájsť, aj napriek tomu, že to bude najskôr takmer nemožné - ale takmer nemožné nie je nemožné. 

Ale dal som si mesiac s rodinou nakoľko som cítil aj to, že veľa ľudí sú doma so svojimi rodinami a ja som bol zavretý v malej izbe v inom meste a mne to neprospievalo. Cítil som na sebe, že mi to vadí. A veľa ľudí si to okolo mňa neuvedomovalo, lebo boli s rodinami, ale našli sa aj mne podobní, nakoľko viem, že som sa v takej situácií neocitol sám. 


Prešiel dáky čas, kým som sa dokopal k tomu, aby som prekopal svoj životopis, nakoľko vôbec sa mi neozývali z ponúk, ktoré ma zaujímali. Ale keď som tak urobil, tak zrazu sa všetko zmenilo. Išiel som na pár pohovorov a všade som skončil úspešne a mohol som si vyberať a konečne som sa cítil, že vo mne je tá stará životná energia, ktorú som kedysi v sebe nosil a posledný rok ju zo mňa niečo kompletne vytriaslo preč. A zrazu tam bola, zrazu som vedel, že sa rozhodnem správne, lebo sa vo mne rozhýbalo veľa vnútorných pochodov - myšlienkových a energických. 

Takže konečne som na ceste von, s prácou, ktorá ma baví, fungujem ako dospelý človek, po tom, čo som spadol na hubu, kvôli zlým rozhodnutiam. 



Nič viac nič menej. Osobný výlev. Majte sa. 

 Záchod
Komentuj
 fotka
james98  5. 7. 2021 19:26
To poznám, aj ja som teraz v práci, kde sa mi chce z toho každý deň zvracať. Rovnako aj po večeroch a tých pár volných dňoch mám zovretý žalúdok. Nuž ale neodídem, kým nebudem mať isté niečo iné.
 fotka
tequila  5. 7. 2021 21:58
tak to je parada!
 fotka
klidopido  6. 7. 2021 07:21
@james98 ja som nebol schopný nájsť si nič iné s týmto stavom, lebo ma to hrozne demotivovalo, takže dúfam, že si dosť silný na to, aby sa ti to podarilo a držím palce, nech ti život prihrá dáku fajnotu.
Napíš svoj komentár