„Tom?“ zvedavo sa posadím a vstávam z postele. „Tom“ zavolám hlasnejšie. „Pst... Nekrič tak. Tu som. Och ty si už vstala? Nechcel som ťa zobudiť ja len...“
„Čo sa deje? Čo robíš?“ skrížim ruky v bok a pozerám na neho spýtavým pohľadom a čakám že povie niečo na svoju obranu. Stoji ešte v pyžame pri vchodových dverách a vykúka von.
„Niečo som počul“ zašepká akoby mimochodom a ani na mňa nepozrie. „Čo si počul?“ podídem k nemu a tiež hľadím von. „Nič nevidím.“ poviem po chvíli netrpezlivo. „Už je to asi preč!“ mávne rukou a vyberie sa do kuchyne. „Choď si ešte ľahnúť ja prídem o chvíľu“
Najprv sa tvárim odmietavo, no potom zívnem a príde na mňa únava a tak zaliezam naspäť do postele.
Zazvoní mi budík. Rýchlo vyskočím z postele a oblečiem sa. Potom zamierim do kúpeľne, aby som skontrolovala stav môjho zovňajšku. Nie je to také zlé – skonštatujem keď sa prezerám v zrkadle. V noci som dlho nevedela zaspať a nakoniec keď sa mi už konečne zaspať podarilo tak ma zobudil Tom a to jeho podivné správanie. Na chvíľu sa zamyslím. Už je to týždeň čo sme manželia. Zobrali sme sa presne v sobotu štrnásteho Júla o druhej. Nebolo to také zlé ako som si myslela, asi preto, že Tom mi nakoniec vyhovel a z veľkej svadby nebolo nič. Aby ste tomu chápali boli tam len moji rodičia Vera, Michelle a Heinrich. Ráno mi mama volala že asi neprídu ale nakoniec to predsa stihli a boli tam. Zobrali sme sa na našom obľúbenom mieste, v parku. Možno je to divné, ale pre mňa to bola najkrajšia svadba na svete. Kostoly skrátka neznášam. Z myšlienok ma vytrhne škvŕkanie v žalúdku. Aby nie veď naposledy som jedla včera večer a už bude desať hodín. Spamätám sa a odložím kefku keď si uvedomím, že už päť minút si drhnem zuby. Ešte raz sa skontrolujem v zrkadle a zamierim do kuchyne. Vyberiem s chladničky balíček musli, nasypem ich do misky a polejem mliekom. Myslím že mi to žalúdok neupokojí, ale aspoň nebude vydávať tie príšerné zvuky. Dojem aj posledný cereálny krúžok a položím misku do umývadla. Veľmi sa mi nechce umývať ale premôžem sa a ponorím ruky pod teplú tečúcu vodu. Zábava trvala až do rána – vrátim sa opäť k svojim myšlienkam. Teraz ma však vyruší zvonenie telefónu. „Haló?“ ozvem sa. „Ahoj miláčik“ zaznie z druhej strany slúchadla sladký hlas. „Ach Tom ahoj. Akurát som ti chcela zavolať“ priznám a očakávam reakciu. „A čo si mi chcela?“ spýta sa s napätím. „Nejaká som ustatá a rada by som si ľahla ale v chladničke nemáme mlieko a ani salámu a maslo. Myslíš že by si dnes mohol ísť nakúpiť miesto mňa?“
„No dobre. V poriadku tak si teda ľahni a ja nakúpim. Och už musím ísť šéf ma hľadá tak zatiaľ ahoj ľúbim ťa.“ Ani nepočká kým odpoviem a zavesí. Sklamane zavesím aj ja a natiahnem sa na pohovku.
Preberiem sa až okolo piatej. Zo spálne počuť nejaké zvuky, takže Tom je už doma, nákup v chladničke. Mám úplne stuhnutý chrbát, no nedbám nato a postavím sa, musím sa predsa rozhýbať. Doteperím sa do spálne a obzerám sa, čo vydáva tie zvuky. Samozrejme... Keďže nemohol pozerať v obývačke, zapol si televízor v spálni. „Chceš masáž?“ spýta sa s úsmevom keď zbadá ako sa ledva plazím. „Rada by som“ tiež sa usmejem a jedným šmahom vypínam televízor. Pocítim jeho teplé ruky na mojich ramenách. Chvíľu si užívam masáž a potom sa k nemu otočím a pobozkám ho. „Ach som hrozne rada že sme sa vzali“ „Aj ja miláčik aj ja.“ vezme ma na ruky a položí na posteľ. Mám pocit že sa snáď roztopím pod prívalom jeho bozkov a potom cez nás stiahne perinu... Áno, milovali sme sa už veľakrát, ale teraz je to iné. Teraz sme MANŽELIA.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár