Možno snívam priveľa,
možno by som sa mala začať správať ako dospelá.
Možno by mi trochu vážnosti prospelo,
možno je na čase, správať sa dospelo.

Možno by som mala byť iná,
menej roztopašná, menej bláznivá.
Menej sa vyhýbať problémom, schovávať sa vo vlastnom svete.
Menej sa skrývať, viac vedieť o reálnom živote.

Možno by som mala byť iná,
pozornejšia, zodpovednejšia.
Možno je čas trochu sa zmeniť,
prestať každému bezducho veriť,
s naivnosťou dieťaťa s pocitmi sa zveriť...
Asi by som mala byť uzavretá,
nenechať sa zraniť krutosťou tohto sveta.

Možno mala by som prestať snívať,
vo svojich vzdušných zámkoch prestať bývať,
veriť, že budem žiť šťastne až do smrti,
že môžem žiť šťastne,
ako v rozprávkach, čo čítajú deti.

Mala by som byť dospelá.
Nechcel by tento svet priveľa?
Pretože ak žiť dospelo, žiť správne,
znamená zbaviť sa snov,
prestať snívať aj vo dne.
Tak vravím NIE!
Nechcem byť dospelá.
Mám sa rada iná.
Naivná.
Bláznivá.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár