Viete, je ťažké písať tento blog.. Snáď sa ním však aspoň pomyselne dostanem na druhý breh ..na chvíľu, lebo zabudnúť je ťažké..a niekedy priam nemožné..

Pálila som mosty toľkokrát, že si prídem ako mentálny pyroman. Je to tak. Chcem buď všetko, alebo nič. Príde osudový bod, kedy sa musíte rozhodnúť ktorým smerom sa budú uberať vaše kroky po ďalšom citovom fiasku.. a ja vtedy beriem do rúk zápalky a spečatím si osud.

Viete čo je pri lúčení najhoršie? Nie. Nie je to ono bolestné „zbohom“, otočiť sa chrbtom a odkráčať niekomu zo života. Je to tá chvíľa, ktorá na vás dopadne hneď potom. Úplné citové otupenie kedy všetky vaše dôvody, pre ktoré ste sa rozhodli, všetky výčitky a slová ktoré padali ako soľ do rany ..to všetko má váhu prachu.. a prach je, milé deti, len výlučkom roztočov. A aj o tom to je. Cítite sa prosto na hovno.
Zrazu si neviete predstaviť život bez osoby, ktorú ste nechali na druhom brehu.. neviete ako prežijete. Neviete, kedy sa vám opäť začne chcieť žiť.
Ale rozhodnutie padlo.

A ako sa tak potĺkate životom, znova sa vám dejú osudové veci, stretáte osudových ľudí a robíte osudové rozhodnutia.
A niekedy.. niekedy si vás nájdu tiene z minulosti. Dobehnú vás ako mňa minulý týždeň. Z ničoho nič. A keď sa vám pri patetických spomienkach objaví na tvári ten tupý neprítomný úsmev, spoznáte, čo je to nechať sa “chytiť za srdce“.

Počuj, ak sme si súdení, ako si raz povedal, tak sa znova nájdeme. Čas ukáže, a dovtedy snáď zahojí aj všetky rany.
Tak teda zbohom, ľúbila som ťa

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
malydeviant  6. 9. 2008 17:27
Plne s tebou súhlasím.
 fotka
xrumka  6. 9. 2008 18:17
 fotka
kua  6. 9. 2008 18:44
Nepal nic Jogurt, velke je riziko,ze spalis aj seba. Zamkni, zober si svoj kluc a raz mozno budes chciet aj otvorit.
 fotka
kemuro  6. 9. 2008 20:06
tak teda zbohom.ľúbime ťa

a príde ešte ON.toto bol len jeden z tých "on"





myslíš,že moja láska je naplnenia schopná,ak som sa zamiloval do niekoho,ale namiesto tváre sa mi viac páčia jeho nohy?



asi začnem páliť tento malý poltónik,lebo na most to nevyzerá:/
 fotka
joelina  6. 9. 2008 20:58
dohanajuce tiene niekedy nebyvaju prijemne, ale tento ta tusim ozaj chytilza srdce

pekny blog aj ked presne o com je vies asi len ty a tebe najblizsi ludia
 fotka
johnysheek  6. 9. 2008 21:48
akosi sa mi nepozdáva posledná veta..

preco minuly cas, ked cely blog vyznieva presne naopak..

a suhlasim s @kemuro -m:

ak toto nebol on tak ver tomu, ze este sa objavi i ON !
 fotka
petika  6. 9. 2008 23:02
paci sa mi ako pises..dokonca som si to precitala aj druhy krat



a palenie je nahovno...
 fotka
galinka  6. 9. 2008 23:22
Preto mosty nepálim, nanajvýš ich nechávam chátrať a dúfam že sa nikdy nedostanem k situácií kedy budem chcieť nejaký most spáliť...
 fotka
mehmed  7. 9. 2008 11:37
Veľmi pekná úvaha, či skôr spoveď. Trošku mi v nej vadia "expresíva" ako ho.no. Ale to nie je až také podstatné



Pocity, ktoré opisuješ, sú mi známe, ako snáď každému. Myslím si, že páliť za sebou mosty, robiť za minulosťou čiary nie je cesta k šťastiu. Pretože potom Ťa pekné chvíle z minulosti prenasledujú, a nehrejú... Prajem Ti veľa šťastia v hľadaní.
10 
 fotka
bziki  7. 9. 2008 16:39
Tiez si nemyslím, ze palenie mostov je najstastnejsia volba...why? (( Mamicka ta nenaucila, ze jogurtom zapalky do ruciciek nepatria?
Napíš svoj komentár