1.
Áno, poznám veľa dobrých autorov. Pre mňa sú to učitelia, ktorí ma sprevádzajú celým životom. Od mala som čítal, veľa krát som sa našiel v knihách. Stotožňoval som sa s hlavnými hrdinami, ukazovali mi cestu, a tou, idem !
Nechce sa mi, ale som rád, že ráno je krásne. Ďalší deň, koľký ? neviem, teší ma, že ich mám ešte veľa pred sebou, ak boh dá. Celý deň, koľký v poradí? . „Jakub“ ? Je čas, mamka volá. Poď ,vstávaj. Ešte, že som hladný, inak by som sa nedostal s postele. Dva voľné dni, bez školy. Bože, unavený som, ale prečo ? Veď teraz som vstal. Včerajšok, ten bol čarovný. Treba, veď po piatich dňoch vzdelávania, si musím oddýchnuť. Relax. „Jakub ?“. Mami: „obliekam sa, sekundu“. kráčam dole po schodoch: „ Ti, kde si bol včera ? Nevyzeráš dobre“. „Mami , veď vieš, mladý a hlúpi“. Som rád, že sa ešte môžem na to vyhovoriť. Zjedol som nejaké buchty, ale moc mi nechutili, Nemám ani poňatia prečo . Idem za kamarátom ( kamarát, zložité to slovo, ľudia ho používajú v nevedomý, čo to slovo vlastne znamená ), jasne Jakub, ale ozvi sa, vieš, nech viem, čo je s tebou. Doma mi je dlho, musím sa prejsť. Domov mám rád, ale život ma naučil. Pár rokov žijem mimo domova. Veľmi mladý, som pochopil, o čom vlastne je tento svet. Snažím sa preletieť, žiaľ bohu, skazeným svetom. Vždy som sa bral ako normálny človek, viac ani nechcem. Vyzerám? veď, nejako musím. Nemal som nikdy komplexy tipu: aké máš vlasy, čo máš na sebe, akú máš priateľku. Poviem Vám, nie je ľahké pochopiť ľudí, ktorý riešia a zaoberajú sa banálnymi hlúposťami, ktoré ma vôbec nenapĺňajú a dúfam, že ani nebudú.. Oto rád spoznávam ľudí, ktorý vedia čo chcú . Mám svoje ciele, a mierim na ne ! Snažím sa, veď život je boj. Hmm boj ? Vlastne dar , ktorý si musíme vážiť. Chce to prechádzku, vyčistiť myseľ. Pôjdem sa prejsť, ráno je krásne.
Zabočil som smerom do lesa a tam, nachádzam pokoj. Rád tam sedím len tak, bez hluku mesta. Prišla mi sms, echo, oznamujúce, že dneska to bude zasa šou. Začínam sa tešiť, mám pár priateľov, na ktorých mi záleží. Je ich málo, veľmi málo. O to viac si ich vážim. Zvláštny deň, sedím v hore a rozmýšľam a neviem ani, nad čím.
„Pišta, a kam pôjdeme sadnúť ?“ „ Nechce sa mi do mesta, poďme do Maca“. OK. Krásny deň dneska“. Áno, škoda, že nie je už také teplo ako v lete, cez prázdniny.
To bolo leto, len tak sme sedeli na horúcom asfalte pili pivo a vychutnávali sme slobodu, problémy hodené kdesi v kríkoch... No aj tak si nás našli. Vždy si nás nájdu. Všetko krásne musí raz skončiť, Prečo ?
Ach tieto moje filozofické otázky. Neviem si predstaviť, keby to trvať večne, život by prestal mať zmysel a s toľkého šťastia by sme sa po čase roztopili. „ Ti si zase úplne mimo, vôbec ma nepočúvaš“. „ Prepáč, dneska je zvláštny deň“. sadli sme si vonka, asi to bola chyba, lebo nie je dva krát teplo. Predsa len radšej budem sedieť vonka, ako počúvať prázdne frázy tej spoločnosti, ktorá sedí dnu. „ Jakub dneska si dáme Tatranský čajík. „V pohode čajík ja rád“. Netrvalo dlho, niekoľko krát sme to otočili a naše spoločné zistenie bolo, že máme pekne v trúbe, zase. „ Tá Andrea je fest pekná“. „ Na zdravie, bude ešte krajšia...“ Andrea robí barmanku v tejto krčme, menom Medveď. Pekná žena, životom skúšaná, ale je zmierená, tiež pochopila, o čom toto naše bitie je. Vieme si navzájom pomôcť a stačia iba slová, viete, vyrozprávať sa. Odbremeniť dušu. A počúvať nie je až také ťažké, teda pre mňa, a ani pre ňu nie , dobre sa pamätá, veď aj ona mala 19.
Znova sme skončili pri dievčatách, vlastne pri ženách, to je obrovský rozdiel, s Pištom tam vždy skončíme. Dávno som prišiel na to, prečo sa zaoberáme, týmito čarovnými bytosťami, keď máme v trúbe. Chýbajú nám a kto vraví že nie, tomu chýbajú najviac! Ťažko sa hľadajú, ale uvedomil som si, nie ja budem hľadať, oni musia nájsť mňa. Najprv ma treba pochopiť, no a tam to vždy skončilo...
Bytosť, som veľmi zvláštna. Jediný človek, ktorý ma pochopil, som ja sám. Smutné, ale pravdivé. Aspoň niekto.
Troška opitý sa mecem v posteli, ani neviem kedy, a ako ten čas ubehol, z ničoho nič je jedenásť. Tento deň sa blíži ku koncu, koľký krát ? Neviem, som rád, že ich bude mnoho, ak boh dá ... a to som ateista.
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
2
...mnoo tak toto sm mal cest citat uz davnejsie v originalnom zneni resp. origo od autora a kubo sm na teba hrdy tesim sa uz teraz na dalsie kapitoly...
Napíš svoj komentár
pri takom dobrom cajiku clovek zacne premyslat o vselicom...