A z času na čas...raz vstanem neskoro v noci, otvorím si okno a premýšlam. O nesmrtelnosti chrústa, prečo susedov pes breše. Raz mi niekto povedal, že pes vycíti ak v jeho blízkosti niekto zomiera. Možno niekto práve naozaj zomiera aaa možno mu len dnes nedali najesť (ako obvykle). Rozmýšlam, či neuvidím v oknám susedov svetlo, neviem prečo...všetci by už mali spať, ale možno tajne dúfam, že nie som sama.




Rozmýšlam, či som dobrou sestrou, dcérou, kamarátkou, či budem úspešná.




Rozmýšlam čo asi robí môj budúci priatel alebo manžel. Možno už spí, možno nie. Rozmýšlam ako sa asi má, čo ho zajtra čaká, či je šťastný.




Premýšlam nad tým ako dlho tu asi ešte budú moji rodičia, či sa vydá moja sestra a či sa môjmu bratovi podarí tá skúška. Rozmýšlam čo je v živote naozaj dôležité a ako si usporiadam stupnicu mojich priorít. Na prvých priečkach bude rodina, kariéra, láska, peniaze? Premýšlam či stihnem za tri týždne napísať prácu do školy, koľko musím cvičiť aby som do leta schudla, aký darček kúpim kamarátke na narodeniny a či som vypla kanvicu.




Každé dve sekundy vraj zomiera jeden človek, premýšlam koľko ich asi zomiera teraz...či sa boja smrti, aké boli ich osudy. Premýšlam nad tým. či mi zamrzne notebook ked je vonku mínus a ja sedím zababušená pri otvorenom okne. Tiež premýšlam nad tým, že ocino by nebol nadšený keby zistil, že takto zbytočne uniká teplo. A tiež premýšlam nad tým, že ak okamžite nepôjdem spať, zajtra si budem poriadne nadávať!




Premýšlam, koľko snov si splním, koľko šťastných no aj negatívnych dní ma čaká a čo všetko chcem urobiť aby som na konci mohla povedať, že to bol najlepší život aký som kedy zažila

 Blog
Komentuj
 fotka
kuko1965  3. 5. 2017 22:59
Stupnica priorít, rodina na prvom mieste? A uvažuješ aj nad krokmi ako tie priority dosiahnuť? Čo si predstavuješ ako prioritu "rodina"? Možno rečnícka otázka: tá v ktorej žiješ je šťastná? Niečo by si zmenila? ...
 fotka
sakul  6. 10. 2017 10:56
o tej smrti a či sa boja.. niekedy ma to až celkom šokuje, ako v niektorých zemepisných šírkach dokážu ľudia vraj "s hrdosťou umrieť", "nebáť sa smrti" . Kde sú životné príbehy tých ľudí? Majú vlastne nejaké? Zanechať niečo po sebe? Alebo skôr žijú príbehy iných? V štáte mocnejších a dokonca sú tých svojich snov schopní sa (ne)vedome zbaviť?
Napíš svoj komentár