cinkajú o schody
v tomto dusivom bezvetrí
dávaš mi návrhy
zbaliť sa do plachty
prevrhnúť stôl
stratiť zábrany
vykypieť do ticha
cink
cink
gorálky neprestávajú sa pripomínať
vyzliekajú ticho
pripomínajú mu hlad
ktorým nás dokázal obkúsať do sucha
zakráda sa
s úsmevom klaunov
ktorý zakrýva žiaľ
kamarát tieňov
s čepelou za chrbtom
ani nevieme o tom
že je jedným z nás
až také ľahké je zradiť sám seba
nezastaviť včas
nevydržať
uvolniť strach
stratiť dôveru
zabudnúť na city
priložiť čepeľ
a
a
mám ťa tak rád
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár