Lunochod

to čo robíš
nie je to čo chceš robiť
čo dokážeš
pohnúť prstom
telom aj mozgom
zopakovať presný sled úkonov z pamäti
a následne ho prerušiť

myslou ovplyvniť snenie
ktorému sme sa chceli naučiť

voľný pád
ako reakcia na záťaž
na pokusy
otočiť sa chrbtom čomusi
čo je v nás

priťahuješ veci
ktoré sa žiadajú tomu kolosu
ktorý ťa tvorí
nemusíš
a asi ani nemôžeš rozumieť
nemusíš ani veriť

som chorý
veľmi sa potím
a tvoja prítomnosť mi dovolí
ignorovať príznaky
ubije hlad
v úzadí sa teší realite
o ktorej momentálne nevieme

manažment hmoty
nahradí/doplní môj nedostatok viery
napriek tomu
kolos postupuje
necháva po sebe hlboké stopy
ktoré zapĺňajú odpadové vody

dá sa zvyknúť si na nič ?
uzavrieť vstupy
vyhladovať mozog
pokochať sa tým čo príde potom ?

asi áno
nechcem byť pri tom
mám citlivý žalúdok
a mučenie
... to nie je mojím rumom

obtáčam si okolo prstu tvoj vlas
...z čistej imbecility

zakrývam si prstom priestor
v ktorom by mi žiarovka vypalovala oči

existujem
môj kolos ovplyvňuje vaše svety

napriek tomu že nie je a nebude pod kontrolou
sme neriadeným voľným pádom
a sloboda
v tej splývame s ironickým úsmevom

som intelektuál
považujem sa za neho plným právom
cítim sa strašne hlúpy
prijímam fakt že ma považujete za inteligentného
mám sa rád
príbehy sa pretínajú s realitou
v ktorej sa časom nedá orientovať
veriť v jej existenciu je tým pádom len ďalšie zbytočné onanovanie nad abstrakciou ktorej nie som schopný, lebo nemám dostatočné IQ, nie som dosť vzdelaný, nie som dosť múdry, som intelektuál, strašne sa hanbím, som slaboch a s dokonalou vierou to popieram rovnako ako tomu verím.... veril som v podvojnosť reality ... teraz sa smejem a pýtam sa prečo dve? ... prečo tak poskromne ? ... slovo bunky beriem teraz ako číslo, realít je buniek mnoho .... významu to má len poskromne. ako ďalšia dávka onanie, stačí utrieť servítkou,... a akoby sa nikdy nestalo ...

kam až môžu eskalovať moje vzťahy?
myslím tie s luďmi
a moje bludy
a city ktoré akosi nevedia skončiť
vracajú sa na svoje pôsobiská
akoby nikdy neodišli

je v nás niečo čo nám vybije zuby
keď odbočíme za správnosťou
proti vlastne vôli ?

môže to že ma zničíš
prehĺbiť cit medzi nami?
to že ti ublížim
že ťa zraním ?
že pochopenie úderu
vytvorí dôveru
ktorá popiera prirodzenú reakciu
na našu vlastnú štatistiku?

našu prirodzenosť vykryť ranu
a zasiahnuť miesta
nechať vziať cudzie vedomia tmou
dočasnou či trvalou

verím vám všetkým ....
s odhodlaním aj hanbou

byť rozmetaný do priestoru
emočne
dá sa len dočasne
no preciťujem lásku k tomu kto som
napriek tomu že je to hlúposť
napriek tomu že som si už všetko vylúčil
ostáva len žiť
o dôvod viac sa usmiať
keď už nie je o čo prísť

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu