Čo je to myseľ, nad čím premýšľame keď sme opustený, dovolí nám vôbec myseľ rozhodovať o samom sebe?




Predstavme si, žeby sme sa chceli ráno obudiť a neísť do práce do školy no bez toho, aby sme boli za to potrestaní. Je to možné?




Keď sa ráno zobudíš, nad čím rozmýšľaš? Nad tým čo budeš dnes robiť, čo budeš jesť, aký bude tvoj deň. 




Mám pre teba jednu radu. Keď sa ráno zobudíš, nepremýšľaj. Uvar si dobrú kávu, čaj, sadni si na balkón či terasu a zabudni na to, že dnes niečo musíš. Len si sadni, pozri si oblohu, pozri si slnko, vnímaj vzduch, vánok, dážď....




Nič nemusíš, všetko čo robíš, robíš pretože to robiť môžeš. Zamysli sa, koľko ľudí z tej postele nemôže vstať? Koľko ľudí nemôže ísť do práce, do školy aj keby chcelo? Si na tom naozaj tak zle ako to vidíš?




Ovplyvňuje ťa tvoja myseľ?




Tak ju vypni aspoň na hodinu denne a uvidíš, že sa ti bude vstávať ráno s omnoho lepším pocitom.

 Úvaha
Komentuj
 fotka
james98  6. 6. 2016 22:20
Keď ráno vstávam, väčšinou nemyslím na nič a len nadávam. Napr. dnes, ktorý kkt vymyslel, že sa musím zúčasniť tej pičoviny, ktorá mi aj tak nič nedá. Kurva, účasť je nevyhnutná, lebo keby nebola, nik by neprišiel - a ja som miesto toho mohol spať. Ja to ráno nikdy neviem ovplyvniť, vkuse len nadávam.
 fotka
genenica  6. 6. 2016 22:26
@james98 A to je ten problém. Mal by si byť kľudný a keď nie ráno tak apsoň večer. Zastaviť čas. Ale viem presne o čom hovríš. Vstávam tak na povinné semináre Ale potom si poviem, že pôjdem tam a možno sa niečo pekné a užitočné dozviem.
 fotka
james98  6. 6. 2016 22:37
Niekedy je vysvetlenie jednoduchšie - ako hovorí Eric Cartman v jednej epizóde - "Niekto si v noci asi nezašukal". Tým chcem len povedať, že to nie je len o nás a našej mysli - ale o našom vzťahu k druhým. Našej motivácii vôbec ráno vstať - a vôbec pre koho. Až príliš sme determinovaní "tými druhými".
 fotka
savvym  8. 6. 2016 03:48
prekvapivo dobry. Sam nevstavam rad a potom picujem na novy den a vecer, ze to tak rychlo ubehlo. Mysel ma nenuti, ta by sa ma najradsej zbavila a spala, jedla a nic navyse. Avsak vsetko trapenie podstupujem dobrovolne. Rovnako beriem aj oddych. Od druhych si malokedy dam rozkazovat. Preto mysel hoci by ma nechala skapat a utiekla z tela, ja sa jej drzim a pokracujem hoc nemusim.
Napíš svoj komentár