Upozornenie: Nasledujúci text nie je vhodný pre deti a mládež do 18 rokov!

Určite všetci ( alebo aspoň väčšina z vás ) poznáte hovoriace auto ( kto nie, nech si naštuduje seriál Knight Rider a nech si zistí kto bol/je KITT ) a určite ste už počuli aj príbehy o bezhlavých rytieroch ( prípadne jazdcoch, duchoch... )
Ale počuli ste už o hovoriacom aute a jeho bezhlavom šoférovi? Že nie? Tak teda počúvajte pozorne, ďalšiu šancu už nemusíte dostať...

Bolo jasné ráno, jedno z tých, ktoré na jeseň vidíte len zriedka. Mladíka ( dôležitého pre naše rozprávanie, no zároveň anonymného, preto ho volajme len Mladík ) prebudil spev posledných vtákov, ktorí ešte nestihli odletieť do teplých južných krajín. Lenivo otvoril jedno oko a pozrel na budík na stolíku pri posteli. Veľká ručička sa pomalým, nebadateľným tempom posúvala čoraz bližšie k dvanástke. Mladík preniesol pohľad na malú ručičku. Nerátajúc odchýlku necelého milimetra, malá ručička ukazovala na jedenástku.
Mladík zdesene otvoril aj druhé oko, aby sa uistil že vidí správne. Takmer jedenásť... Vyskočil z postele a zo skrine vytiahol prvé tričko čo našiel. Nohavice mal prehodené cez stoličku na druhom konci izby.
Hlavu mal plnú myšlienok na priateľku s ktorou sa mal stretnúť už pred polhodinou a na obliekanie sa vôbec nesústredil, takže aj jeho samého po rýchlom pohľade do zrkadla prekvapilo, že výsledok nie je až taký tragický. Zo stola vzal mobil a peňaženku, kľúče mal vo dverách. Vybehol von, automaticky za sebou zamkol a z vrecka nohavíc vytiahol kľúče od auta. Malý modrý Ford, ktorý dostal od rodičov k maturite a teraz stál na príjazdovej ceste k domu, nebol nijako ohromujúci, ale na jeho potreby zamilovaného vysokoškolského študenta bohate stačil. Mladík si sadol za volant a zapol navigáciu. Nie že by ju potreboval, bola to skôr sila zvyku.
Akonáhle začul hlas navigácie, spomenul si na večer, keď prvýkrát viezol priateľku. Keď vtedy priateľka prekonala prvotný šok, ktorý jej spôsobila navigácia, začala sa smiať tým svojim roztomilým smiechom a vzápätí označila jeho Ford za hovoriaci.
Mladík sa nad touto spomienkou pousmial a pridal plyn aby vyšiel na cestu.

V rovnakej chvíli šofér Avie zaregistroval malý modrý Ford vychádzajúci veľkou rýchlosťou z príjazdovej cesty po pravej strane a prudko stlačil brzdu. Brzdný systém postaršej Avie však už nestačil reagovať...

Na druhý deň titulka miestnych novín hlásila takúto šokujúcu správu: "Mladík prišiel o hlavu pri autonehode!"



Aj s venovaním

 Záchod
Komentuj
 fotka
arain  27. 1. 2009 10:53
O.O Toto bolo mega morbidne. Momentalne teraz chvilu asi nebudem chapat, ze si to napisala ty. Taky hnusny utaty koniec.A inak, vobec som si nevsimla, kedy si to sem stihla hodit.
 fotka
a.k.a.alias  27. 1. 2009 13:20
uf...trochu mi to pripomenulo moje motylie kridla len akurat ze tu je uplne jasne ze ten chudak to neprezil...uf...
 fotka
tikalok  27. 1. 2009 17:35
jeeej, az teraz som si vsimol dakujem

zvysok citatelov mozno nechape, co ta viedlo k pisaniu takehoto niecoho..
 fotka
miskazteska  27. 1. 2009 20:42
clovek uz ani nevie ci sa ma smiat alebo plakat.. ..ale ja som cakala ze ten chalapec uz nebude mat hlavu ked vstane..ale to by asi nic neotvoril..
Napíš svoj komentár