Kdesi v nekonečnej diaľke za mliečnou cestou existuje neobjavená civilizácia. Krycie meno : Marťankovia- Od ľudia sa veľmi nelíšia teda až na zelenú farbu pokožky,dve tykadla a jedno oko.
Planéta obrovských rozmerov ktorej farba zodpovedá stavu totálnej uvoľnenosti s fajčenia a pestro farebného dymu vytvoreného fantáziou.
Domčeky,parky,ihriská,obchodíky (od koho to asi odkukali?!) všetko načo si zmyslite sa tu objaví a to doslova! Je to ako kúzlo!
Dalo by sa povedať že je to krajina neobmedzených možnosti.
Je tu všetko, a však je tu aj ticho,veľké ticho !
A tým nemyslím to že marťankovia nemajú ústa,jazyk či zuby!
Sú výreční až až.
Tak tiež sú veľmi milí plní radosti a a hlavne bez starosti.
Jediný marťan Maroš má problém!Cíti že k dokonalému životu mu ešte niečo chyba ale nevie čo. Jediné čo vie je ,že mu vadí ticho,ale nevie ako by tento problém vyriešil a tak ďalej žije svojim takmer dokonalým životom.
Jedného dňa planétou otrasie divoká vlna vibrácii. Marťankovia sú v absolútnom zdesení a nechápu čo sa deje. Keďže niesu moc múdri skôr máju sklony k primitívnosti na scénu prichádza strach a panika. Všetci len napäto stoja ako skamenení a vystrašene pohľady máju obrátene do vnútra vesmíru.
Odvážny Maroš ale panike nepodlieha a ako jediný sa rozhodne že pôjde po zvuku a vypátra čo sa deje. Zvuk ho totiž napĺňa niečím úžasným a neopísateľným.
Lusknutím zeleného prstíku sedí vo vesmírnej ponorke pripravený ponoriť sa do najhlbšej temnoty vesmíru. Dlho sa však ponárať do nekonečných hlbín nemusí pretože v okamžiku ako vzíde z rodnej planéty sa zvuk zosilňuje a vibrácie sa zväčšujú až tak že ich je vidieť. Rúti sa za nimi ako najrýchlejšie vie až kým nezbadá susednú planétu Aivoknatram ktorá otriasa celým vesmírom. Čím bližšie sa približuje tým sa aj ten najmenší kúsok jeho strachu sa vytráca a pocit šťastia stúpa stále viac a viac.
V okamžiku ako pristane na planete sa ocitne v žiari reflektorov obklopený mierumilovnými Aivoknatramčanmi ktorí ho hneď ťahajú do tanca. Maroš síce nevie čo je tanec ale bez zbytočných rečí hneď vie ako nato. Ten hľadaný zvuk mu totiž našepkáva.
Celý unesený sa nestačí obzerať ako si všetci užívajú na veľkej párty a čo je najlepšie objavil to čo dlho hľadal, niečo čo mu chýbalo,niečo čo by roztancovalo jeho tykadla,objavil hudbu!
V jej úžasnom omámení odlieta domov aby marťankom oznámil že všetko je v poriadku až nato že vesmírom prelieta hudobná invázia.

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  14. 2. 2014 16:54
ake zlate
 fotka
fuz  14. 2. 2014 23:19
@antifunebracka moj vitazny prispevok do rozpravkovej sutaze
 fotka
antifunebracka  16. 2. 2014 02:51
v 15 rokoch velmi fajna fantazia!
Napíš svoj komentár