Rano ho prebudilo prudke trasenie..”Co..co sa deje?” Posadil sa a ked poriadne zaostril pred ocami sa mu zjavil Amyn zarazeny a zaroven vydeseny vyraz.. Ken mal pocit akoby bol duch.. Rychlo nejaku vyhovorku.. No taaak..”Co tu ty robis?!” Spytala sa ho Amy ostro.. Jej chladny a ton ho zarazil.. Ken takuto reakciu necakal.. Na tvari sa mu zjavil sklamany vyraz.. Sklopil zrak k zemi.. Amy vsak pokracovala..

“Tak co tu robis? Odpovedz mi!” Ken zufalo hladal nejake slova hocico.. nevedel kam sa ma pozerat.. jej vyraz bol sialeny.. Zdalo sa , ze ma chut ho udriet.. Ale on len chcel byt s nou.. Nic viac.. Spal len na studenej zemi aby mohol byt s nou.. co to nevidi? tak preco mu to robi? “No vies ja som..”

“CO? Nekecaj mi tu kraviny!! Zblaznil si sa?!” Vystekla na neho.. teraz uz nechapal vobec nic..

“Ale Amy..co som ti urobil?” Pomaly sa mu oci zacali naplnat slzami.. to bolo na neho privela..

“Co? Ty sa ma pytas? Nie som sialena!! Nemusis ma strazit aj v noci! Nechaj ma na pokoji!!” Kricala na neho.. Ale on jej nemoze povedat pravdu.. nemoze povedat ze ju miluje.. Ako by to vzala? Opovrhovala by nim.. A to by neprezil.. Pozeral sa na nu ako na matku co karha svoje neposlusne dieta..”Dost ,nekric na mna!” Skrikol Ken zufalo.. On to predsa myslel dobre.. Ved dakoval Bohu stale za kazdz minutku s nou.. Za kazdy jej letmy dotyk.. Za kazdy jej pohlad.. Za kazde mile slovo.. Bola mu tak blizko a zaroven vzdialena. a toto ho prave dorazilo.. Mal pocit akoby ho prave niekto bodol dykou do chrbta..

“Tak preco?! Nie som blazon..” Vazne uz nevedel co povedat.. nechcel to zhorsit.. Aj ked to uz zjavne neslo..”Preco? Pocujes? Preco?!” Opakovala ako zmyslov zbavena.. Vobec nerozumel co sa to s nou deje..”Amy nechaj ma uz tak!!” Hlas mu kolisal a prva slza si nasla cestu von..

“PRECO?!!!” Zakricala poslednykrat..

“Lebo ta milujem!!” Skrikol na celu miestnost.. Sameho ho to zarazilo..”Preto..” Dodal potichu .. cakal , ze teraz mu vynada alebo este horsie bezo slov odide.. Uz by bol radsej keby ho udrela alebo hocico len nie to dusive ticho.. Len nie ta bezmocnost.. Len nie ta bolest.. Amy si k nemu zlahka klakla.. Vzala mu tvar do ruk a takmer sepotom povedala..”Preco…?” Uz nevladal.. co to s nim hra?!”Ved som ti to prave povedal, co viac chces?!” Nechapal nic.. a bol rad, ze nie.. Mal strach, hrozny strach..

“Preco si mi to nepovedal uz skor..”Na ustach sa jej zjavil nepatrny usmev.. co..coze? co to povedala? Asi sa mu sniva..”Ale.. chces mi povedat, ze..ze..” Koktal, nevedel co s ocami.. co s rukami..”Milujem ta..” Zasepkala este tichsie.. on mal pocit, ze sa vznasa v nebi.. Pomaly sa priblizil k jej tvari a dotkol sa jej pier svojimi.. mal pocit, že sa mu to len sniva..

Privrel oci..”Milujem ta Amy..” Zasepkal jej.. Zrazu mal pocit akoby nim triasla..co sa to deje? Ked znova otvoril oci videl pred sebou.. Amy? Tak moment! Ona pre nim stoji a diva sa na akoby prave videla strasidlo.. Tak ako predtym.. Predcim? Ved.. Bol to len sen?!! Ano sen.. konecne mu to doslo.. Toto je len kruta realita.. Len sen, ktory mu sposobi este vela problemov… sen, z ktoreho prehovoril do reality..

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár