Na taketo otieniky asi dnes nie je cas nie? Verd tu sa riesi ci sme v EU alebo nie a ci nas tu obranuje niekto s kusenostiami z minecraftu. To ci ma niekto picu na hlave mozeme riesit ked si poriesime zaklady nie?
Mali by prísť so strategickým dlhodobejším ekonomickým plánom kam sa bude krajina uberať. Kto doma žije "tradične" a kto netradične je jeho vec a vláda na to aj tak nemá dosah.
Je to lin živenie bulváru a delenie spoločnosti a zatváranie očí nad tým čo by politici mali skutočne riešiť.
Z toho dôvodu som nemal chuť ani voliť PSko. Nakoniec som volby prespal. Ono či homosexuál či nie, príjem a prosperujúcu krajinu potrebujú všetci a to je vec ktorú by mali politici riešiť primárne.
Štát nestojí na to akým rodom sa kto nechá oslovovať. Kto kedy mal aký trip a koho manželka čo robí za umenie, to je len "omáčka".
@abstraktdepres "Ako by vyzerala alternatíva, teda vláda pod vedením Progresívneho Slovenska s účasťou Hlasu?"
«Opäť je ťažké vyjadriť sa konkrétnejšie, keďže PS nikdy nebola pri moci a politika tejto strany znamená veľa rôznych vecí pre veľa rôznych ľudí. Strana vznikla v roku 2017 ako výsledok diskusií v malom a špecifickom okruhu ľudí, ktorý sa vymyká jednoduchému opisu. Existuje časť neskoršej „generácie X“, teda ľudí narodených približne v rokoch 1975 až 1980, ktorí dospeli v polovici 90. rokov a mali to šťastie, že boli vystavení množstvu nových príležitostí. Niektorí z nich sa zapojili do prekvitajúcej scény mimovládnych organizácií, ktorá sa v tom čase nedala celkom odlíšiť od skutočného aktivizmu zdola alebo dokonca od „anarchizmu“. Zameriavala sa na environmentalizmus, komunitný rozvoj alebo antirasizmus. Iní sa vydali za kvalitným vzdelaním alebo prácou vo výskume v zahraničí, často v oblasti sociálnych vied, kde boli vystavení najrôznejším vplyvom. Tie sa podstatne líšili od zvetranej ekonómie rakúskej školy, ktorá sa doma považovala za intelektuálny svätý grál. Ďalší sa snažili uspieť v biznise, často v technologickom sektore, a zakladali startupy skôr, než sa im tak začalo hovoriť.
V roku 2012 sa pravicová vláda Ivety Radičovej predčasne rozpadla pre nezhody v otázke Európskeho nástroja finančnej stability, Smer sa dral k moci, desaťročie úsporných opatrení v Európe bolo za rohom. Okolo ľudí zo spomínaných troch skupín, ktoré spájala frustrácia z pravice aj ľavice, sa začal formovať konkrétny politický projekt. Pravicu považovali za ustrnutú v ére Dzurindovho druhého kabinetu, v čase bezohľadných „reforiem“, ktoré mali stimulovať rast založený na exporte, nízkych mzdách a flexibilnom zamestnávaní. Tento model sa už pokladal za zastaraný. Ľavica zase stelesňovala prízraky ešte staršej minulosti spojenej s Vladimírom Mečiarom, dobývaním renty a pomalým či žiadnym ekonomickým rozvojom.
Priekopníci týchto diskusií – ako napríklad Ivan Štefunko, bývalý mladý sociálny demokrat, z ktorého sa stal venture kapitalista – založili pôvodný program PS na úplnom odmietnutí delenia na ľavicu a pravicu. Nahradili ho dichotómiou síl, ktoré sú nositeľkami pokroku, a tých, ktoré ho brzdia. Základný pojem pokroku je tu úplne depolitizovaný a manažérsky; má ísť o výber najlepších politík na základe analýzy „hodnoty za peniaze“. Ak to preložíme do konkrétnych politických termínov, ide o zvláštnu zmes. Posledný volebný program PS obsahuje niekoľko ľavicových návrhov: zrušenie workfare pri dávke v hmotnej núdzi, zavedenie nového typu príspevku na bývanie alebo rozšírenie programu bezplatného stravovania v školách, čo je dôležité opatrenie v boji proti chudobe a nízkej gramotnosti rómskeho obyvateľstva. Na druhej strane je PS pevne zakotvená v tábore fiškálne zodpovedných, pro-podnikateľských strán. Pokiaľ ide o pracovnoprávne otázky, navrhuje najmä flexibilizáciu vzťahov zamestnávania či úpravu dávok v nezamestnanosti s cieľom motivovať uchádzačov. V programe sa nespomínajú odbory a ich úloha, pričom strana sa len zriedka, ak vôbec, zaoberá záujmami svojich potenciálnych voličov ako pracujúcich. Je preto prirodzené, že spomínané redistribučné politiky nezdôvodňuje v zmysle rovnováhy síl medzi kapitálom a prácou. Strana sa skôr odvoláva na všeobecné „humanistické“ hodnoty alebo tieto politiky vníma ako opatrenia na rozvoj „ľudského kapitálu“ – „najcennejšej komodity“ vo svete budúcnosti, ako to vyjadrilo PS vo svojom manifeste z roku 2018. Neprekvapuje preto, že strana sa môže oprieť o podporu vysokoškolsky vzdelaných vrstiev či študentstva. Nie je však jasnou prvou voľbou pre robotníčky v automobilke, vodiča autobusu alebo zdravotnú sestru.
Často sa pracuje s naratívom, podľa ktorého kľúčové štiepenie v slovenských dejinách i v súčasnosti spočíva v delení mesto – vidiek. Mestá sa pritom spájajú s moderným, „demokratickým“ táborom, kým vidiek je náchylnejší podporovať reakčný, „populistický“ tábor. Takéto analýzy zvyčajne ignorujú triedu. Ako však naznačujú aj údaje z nedávnych volieb, na triede záleží: v mnohých malých obciach sa PS darilo celkom dobre, zatiaľ čo v Bratislave možno jasne identifikovať chudobné alebo zanedbané obvody so silnou podporou Smeru a Hlasu.
No hoci PS jednoznačne nie je ľavicovou stranou, predsa sa mu zrejme podarilo získať značnú časť hlasov mladých ľavičiarov a ľavičiarok. Mladí ľudia tvoria zďaleka najväčšiu časť elektorátu strany. Pre mnohých z tých, ktorí a ktoré sa aktivizujú v oblasti klímy, antifašizmu alebo práv LGBTI+ osôb, je príťažlivá, či už ako menšie zlo alebo ako náhrada za neexistujúcu „modernú ľavicu“ typu poľskej strany Razem. Pokiaľ ide o klímu, postoje PS sú skôr opatrné, no je to jediná veľká strana, ktorá sa tejto téme venuje nad rámec okrajových poznámok alebo celkom odmietavého postoja. Sľúbila tiež zaviesť ekonomickú odluku štátu a cirkvi či partnerstvá osôb rovnakého pohlavia, umožniť prístup k zdravotnej starostlivosti transrodovým osobám a posilniť postavenie žien v spoločnosti. Kandidátku PS v nedávnych voľbách spolovice tvorili ženy, čo výrazne prevyšuje štandardy iných strán.
Aby sme sa však vrátili k otázke: vzhľadom na to, čo sme povedali o politike PS a Hlasu, alternatívna koalícia by nebola nijakým víťazstvom ľavice. Navyše, aj minimálne úspechy – trocha redistribúcie, trocha priestoru na dýchanie pre LGBTI+ ľudí – by bolo ťažké presadiť proti dvom ďalším koaličným partnerom. Jedným z nich by bola komicky libertariánska Sloboda a solidarita (SaS, 6 %), azda jediná súčasná strana na Slovensku, ktorá celkom otvorene hovorí o tom, aký triedny záujem reprezentuje. Druhou by bolo katolícke KDH (7 %), zarytý odporca hriechu – vrátane prístupu žien k reprodukčnej zdravotnej starostlivosti.»
@waagbistritz69@11 určite hodnotnejšie než neustále bulvárom omielané LGBT. Každopádne je to stále dosť všeobecné. Mna zaujíma fakt smerovanie krajiny z ekonomického pohladu. Jasný názor čo má tvoriť dalšie pracovné miesta, čo chce krajina ponúknuť zahraničným investorom. Nebodaj čo má krajina sama produkovať.
Niekedy snívam o tom, že keď budem bez práce a budem sa nudiť, pôjdem do politiky a urobím takú tú totálne populistickú kampaň, kde budem mať samé slogany a budem hovoriť to, čo chcú ľudia počuť. Niečo ako "povinná, štátom zadotovaná slovenská zástava na okná každej rodiny!" a "bazerantom odrezať pipíky aby sa nemohli množiť a lesbičkám nanútené materstvo" a tiež "pracovné tábory cigáňom" a "každému 30 ročnému panicovi žijúcemu u mamky pridelená dotácia na prostitútku" a "žiadne potraty, medvede a maturita z ruštiny"
A potom by som vyhrala a urobila všetko úplne naopak.
Mali by im všetkým o polnoci vykopnúť dvere, zbaliť ich do dodávky a vysadiť ich uprostred najhlbšieho lesa na Tribeči. Zobrať im všetky doklady, dať im len sekeru a vodu a pohnúť z miesta sa budú môcť až vtedy, ak si zvolia, či prvého obetujú Šimečku alebo Biháriovú. Ak si zvolia Šimečku, zmizne nezamestnanosť na strednom a východnom Slovensku. Ak si vyberú Biháriovú, v Bratislave sa otvorí nová pobočka poľskej Biedronky.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
16 komentov
Je to lin živenie bulváru a delenie spoločnosti a zatváranie očí nad tým čo by politici mali skutočne riešiť.
Štát nestojí na to akým rodom sa kto nechá oslovovať. Kto kedy mal aký trip a koho manželka čo robí za umenie, to je len "omáčka".
«Opäť je ťažké vyjadriť sa konkrétnejšie, keďže PS nikdy nebola pri moci a politika tejto strany znamená veľa rôznych vecí pre veľa rôznych ľudí. Strana vznikla v roku 2017 ako výsledok diskusií v malom a špecifickom okruhu ľudí, ktorý sa vymyká jednoduchému opisu. Existuje časť neskoršej „generácie X“, teda ľudí narodených približne v rokoch 1975 až 1980, ktorí dospeli v polovici 90. rokov a mali to šťastie, že boli vystavení množstvu nových príležitostí. Niektorí z nich sa zapojili do prekvitajúcej scény mimovládnych organizácií, ktorá sa v tom čase nedala celkom odlíšiť od skutočného aktivizmu zdola alebo dokonca od „anarchizmu“. Zameriavala sa na environmentalizmus, komunitný rozvoj alebo antirasizmus. Iní sa vydali za kvalitným vzdelaním alebo prácou vo výskume v zahraničí, často v oblasti sociálnych vied, kde boli vystavení najrôznejším vplyvom. Tie sa podstatne líšili od zvetranej ekonómie rakúskej školy, ktorá sa doma považovala za intelektuálny svätý grál. Ďalší sa snažili uspieť v biznise, často v technologickom sektore, a zakladali startupy skôr, než sa im tak začalo hovoriť.
V roku 2012 sa pravicová vláda Ivety Radičovej predčasne rozpadla pre nezhody v otázke Európskeho nástroja finančnej stability, Smer sa dral k moci, desaťročie úsporných opatrení v Európe bolo za rohom. Okolo ľudí zo spomínaných troch skupín, ktoré spájala frustrácia z pravice aj ľavice, sa začal formovať konkrétny politický projekt. Pravicu považovali za ustrnutú v ére Dzurindovho druhého kabinetu, v čase bezohľadných „reforiem“, ktoré mali stimulovať rast založený na exporte, nízkych mzdách a flexibilnom zamestnávaní. Tento model sa už pokladal za zastaraný. Ľavica zase stelesňovala prízraky ešte staršej minulosti spojenej s Vladimírom Mečiarom, dobývaním renty a pomalým či žiadnym ekonomickým rozvojom.
Priekopníci týchto diskusií – ako napríklad Ivan Štefunko, bývalý mladý sociálny demokrat, z ktorého sa stal venture kapitalista – založili pôvodný program PS na úplnom odmietnutí delenia na ľavicu a pravicu. Nahradili ho dichotómiou síl, ktoré sú nositeľkami pokroku, a tých, ktoré ho brzdia. Základný pojem pokroku je tu úplne depolitizovaný a manažérsky; má ísť o výber najlepších politík na základe analýzy „hodnoty za peniaze“. Ak to preložíme do konkrétnych politických termínov, ide o zvláštnu zmes. Posledný volebný program PS obsahuje niekoľko ľavicových návrhov: zrušenie workfare pri dávke v hmotnej núdzi, zavedenie nového typu príspevku na bývanie alebo rozšírenie programu bezplatného stravovania v školách, čo je dôležité opatrenie v boji proti chudobe a nízkej gramotnosti rómskeho obyvateľstva. Na druhej strane je PS pevne zakotvená v tábore fiškálne zodpovedných, pro-podnikateľských strán. Pokiaľ ide o pracovnoprávne otázky, navrhuje najmä flexibilizáciu vzťahov zamestnávania či úpravu dávok v nezamestnanosti s cieľom motivovať uchádzačov. V programe sa nespomínajú odbory a ich úloha, pričom strana sa len zriedka, ak vôbec, zaoberá záujmami svojich potenciálnych voličov ako pracujúcich. Je preto prirodzené, že spomínané redistribučné politiky nezdôvodňuje v zmysle rovnováhy síl medzi kapitálom a prácou. Strana sa skôr odvoláva na všeobecné „humanistické“ hodnoty alebo tieto politiky vníma ako opatrenia na rozvoj „ľudského kapitálu“ – „najcennejšej komodity“ vo svete budúcnosti, ako to vyjadrilo PS vo svojom manifeste z roku 2018. Neprekvapuje preto, že strana sa môže oprieť o podporu vysokoškolsky vzdelaných vrstiev či študentstva. Nie je však jasnou prvou voľbou pre robotníčky v automobilke, vodiča autobusu alebo zdravotnú sestru.
Často sa pracuje s naratívom, podľa ktorého kľúčové štiepenie v slovenských dejinách i v súčasnosti spočíva v delení mesto – vidiek. Mestá sa pritom spájajú s moderným, „demokratickým“ táborom, kým vidiek je náchylnejší podporovať reakčný, „populistický“ tábor. Takéto analýzy zvyčajne ignorujú triedu. Ako však naznačujú aj údaje z nedávnych volieb, na triede záleží: v mnohých malých obciach sa PS darilo celkom dobre, zatiaľ čo v Bratislave možno jasne identifikovať chudobné alebo zanedbané obvody so silnou podporou Smeru a Hlasu.
No hoci PS jednoznačne nie je ľavicovou stranou, predsa sa mu zrejme podarilo získať značnú časť hlasov mladých ľavičiarov a ľavičiarok. Mladí ľudia tvoria zďaleka najväčšiu časť elektorátu strany. Pre mnohých z tých, ktorí a ktoré sa aktivizujú v oblasti klímy, antifašizmu alebo práv LGBTI+ osôb, je príťažlivá, či už ako menšie zlo alebo ako náhrada za neexistujúcu „modernú ľavicu“ typu poľskej strany Razem. Pokiaľ ide o klímu, postoje PS sú skôr opatrné, no je to jediná veľká strana, ktorá sa tejto téme venuje nad rámec okrajových poznámok alebo celkom odmietavého postoja. Sľúbila tiež zaviesť ekonomickú odluku štátu a cirkvi či partnerstvá osôb rovnakého pohlavia, umožniť prístup k zdravotnej starostlivosti transrodovým osobám a posilniť postavenie žien v spoločnosti. Kandidátku PS v nedávnych voľbách spolovice tvorili ženy, čo výrazne prevyšuje štandardy iných strán.
Aby sme sa však vrátili k otázke: vzhľadom na to, čo sme povedali o politike PS a Hlasu, alternatívna koalícia by nebola nijakým víťazstvom ľavice. Navyše, aj minimálne úspechy – trocha redistribúcie, trocha priestoru na dýchanie pre LGBTI+ ľudí – by bolo ťažké presadiť proti dvom ďalším koaličným partnerom. Jedným z nich by bola komicky libertariánska Sloboda a solidarita (SaS, 6 %), azda jediná súčasná strana na Slovensku, ktorá celkom otvorene hovorí o tom, aký triedny záujem reprezentuje. Druhou by bolo katolícke KDH (7 %), zarytý odporca hriechu – vrátane prístupu žien k reprodukčnej zdravotnej starostlivosti.»
( Zdroj + hyperlinky: » karmina.red/posts/po-volbac... )
A potom by som vyhrala a urobila všetko úplne naopak.