1. stupeň - to je asi prvých 5 minút mojej trpezlivosti: "Fuuu.. tak toto bol naozaj krásny večer, ale normálne že.. Nie ste už unavení?"
2. stupeň - nastupuje väčšinou po nejakom vtipe: No.. a inak, kedy Ti ide autobus?
3. stupeň - zopakuje sa v rôznych verbálnych obmenách asi tri razy: "Ehm.. no, už je dosť veľa hodín..."
4. stupeň - po dvadsiatich minútach až pol hodine: "Hej .. A nechceš už ísť? Vieš, treba sa vyspať a tak..."
5. stupeň - strata morálnych a etických zábran: "No dobre. Už musíš ísť? (Odprevadím Ťa)" (vždy s otáznikom, ale i so sprievodným gestom nenápadného došťuchania k dverám).
Ono to neznie tak hrozivo, ale ten štvrtý a piaty krok už posmešne opakujem asi každú pol minútu a stále prerušujem návštevu v rozprávaní, beriem zo stola poháre a krekry, čo ostali a zametám. To vie dohnať k pochopeniu každého .
toto sa mi nestava, ale asi by som povedala ze musim ist nieco robit a ze ked su tu ci mi pomozu cize bud sa spakuju lebo su to lemry alebo by mi pomohli a to by ma potesilo napriklad s umyvanim okien by bolo dobre pomahat
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
27 komentov
Alebo tej navsteve povedz ze to naozaj nejde a ako dovod uved ze potrebujes sukromny zivotny priestor
začneme sa obliekať, že ideme niečo vybavovať a bohužial nemáme na nich čas.....zabralo to vždy.......
no a tá návšteva čo sa neohlási, môže isť do riti.....
je to vrchovate neslušné otravovať, vyžrať celú rodinu a zničiť im nervy........filip
1. stupeň - to je asi prvých 5 minút mojej trpezlivosti: "Fuuu.. tak toto bol naozaj krásny večer, ale normálne že.. Nie ste už unavení?"
2. stupeň - nastupuje väčšinou po nejakom vtipe: No.. a inak, kedy Ti ide autobus?
3. stupeň - zopakuje sa v rôznych verbálnych obmenách asi tri razy: "Ehm.. no, už je dosť veľa hodín..."
4. stupeň - po dvadsiatich minútach až pol hodine: "Hej .. A nechceš už ísť? Vieš, treba sa vyspať a tak..."
5. stupeň - strata morálnych a etických zábran: "No dobre. Už musíš ísť? (Odprevadím Ťa)" (vždy s otáznikom, ale i so sprievodným gestom nenápadného došťuchania k dverám).
Ono to neznie tak hrozivo, ale ten štvrtý a piaty krok už posmešne opakujem asi každú pol minútu a stále prerušujem návštevu v rozprávaní, beriem zo stola poháre a krekry, čo ostali a zametám. To vie dohnať k pochopeniu každého .
nič v zlom kapitán....