S detstvom áno a veľmi, aj keď nebolo ideálne, ale bolo neporovnateľne lepšie než to čo je teraz Vnímam ho ako iný život, iný svet. Teraz je úplne všetko iné.
Podla mňa som mala dosť chudobné detstvo na zážitky/výlety a podobne.. ale hodnotím ho ako celkom kludné. Potom prišla skorá puberta a to bolo peklo.. i ked mám 16 a niekomu sa to môže zdať smiešne, ale preskákala som si toho naozaj vela a som na seba hrdá, že som sa dostala opäť do normálu.
povedala by som, že sa to nedá presne určiť, pretože z každého ohľadu inak. Ale pokiaľ ide o mojich rodičov, tak naisto viem, že nikdy nebudem mať rada nikoho viac ako ich a nikto mi už nikdy tak nepomôže ako oni, na to dám ruku do ohňa, alebo by som doň skočila aj celá. A kamaráti, čo ja viem, mám jednu kamarátku, ostávam dosť často nepochopená a odvrhnutá ľuďmi, ale pokiaľ sú len takýto ľudia na svete, tak to by som radšej bola sama. Ale to sa zlepší časom.
ano veľmi. mala som take krásne bezstarostne detstvo, kde mojim jediným problemom bolo že kde mam formičky a kedy pojdeme do pieskoviska.
nemali sme telku /az tak neskor/, ani počitač, ani žiadne technicke vymozenosti, hravali sme sa hry, kreslili sme si, chodievali sme na prechadzky, počuvali sme Petra Nagyho, u babky som behala po zahrade, hravala som sa so sesternicami a bratrancami s loptičkou./bohu vdaka ze ich mam tak vela/
no proste take typické krásne detstvo. Preto lutujem tuto dnesnu mládez, ze maju fcb a počitače a hry. o vela prichadzaju.
Mala som celkom fajn detstvo... žiadny PC, fcb, hry.. nič.. Iba vonku som behala každy den s kamoškami a hrali sme skryvky, v pieskovisku sme sa hrali a veľa toho bolo... Ešte ked sa rodičia mali radi sme chodili aj na vylety, dovolenky...
Bolo to fajn.. potom prišla puberta a to bolo peklo so mnou Teraz som dospela ktorou neznašam byť.. čiže jediné pozitivum na mojom živote je moje detstvo.. aspon to som mala kľudné.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
22 komentov
nemali sme telku /az tak neskor/, ani počitač, ani žiadne technicke vymozenosti, hravali sme sa hry, kreslili sme si, chodievali sme na prechadzky, počuvali sme Petra Nagyho, u babky som behala po zahrade, hravala som sa so sesternicami a bratrancami s loptičkou./bohu vdaka ze ich mam tak vela/
no proste take typické krásne detstvo. Preto lutujem tuto dnesnu mládez, ze maju fcb a počitače a hry. o vela prichadzaju.
veľa sme cestovali,hlavne do francúzska k babke a dedkovi,moji rodičia sa vtedy mali ešte celkom radi,to že sa hádajú som začala vnímať až tak neskôr.
Bolo to fajn.. potom prišla puberta a to bolo peklo so mnou Teraz som dospela ktorou neznašam byť.. čiže jediné pozitivum na mojom živote je moje detstvo.. aspon to som mala kľudné.
No s odstupom času, keď už mám ako-také skúsenosti a vidím, ako to bolo v mojom detstve tak je to taký priemer. Nemám k tomu, čo povedať moc.