Ľudia ma serú. Každý chce čerstvejší rohlík ako včerajší, sladšie víno, menej slín pri bozkávaní, viac sexu, viac snehu, potom menej snehu, chcú krajšiu ženu, potom zase múdru ženu nakoniec nechcú žiadnu ženu a potom zistia, že chcú mrdať všetky ženy sveta... Žijeme v klietke, smradľavom meste, ktoré nám dáva všetko pod nos - práca za rohom, jedlo 24 hodín denne precízne naskladané v regáloch a debilné seriály na Markíze. Váľať sa v agónii nudy a stereotypu na gauči ako taká skrachovaná troska. Sladký život. Strácame okamihy života, ktorý sme sa naučili mať v riti.
Najprv objavíme svet. Ako malé deti sa váľame v blate, v piesku, hráme sa so psími hovnami a ohorkami cigariet. Naše mamy šalejú, doktori sa chytajú za hlavy a my sa smejeme, pretože je to všetko čarovné a nové.
Potom sa nám snažia vtĺcť do hlavy, že piť alkohol je nebezpečné a každý kto raz ochutná kúsok z toho, čo každý večer chľascú naši otcovia z horčičných skiel, je proste zlo. Drogy mi ponúkne niekto na diskotéke, alebo mi ich rovno nasype do pohára, aby mi zničil celý môj doteraz perfektný život. A zase hovno!
Ako veriť dospelým, keď nás tak hnusne ojebali už v mladosti? Kto má chuť byť dospelým a kaziť život iným, vizionárskym deckám, ktoré pred sebou vidia len radosti...
A predsa som si nevybral a ani ty si nevyberieš. Dospeješ. Alebo vyhniješ v dospeláka. Nie skúsenosti, nie osamostatnenie z teba spraví toho hrdého človeka, ktorý si sám platí účty, ktorý má prachy na nové auto a na udržiavanie si milenky a zároveň na oko perfektnej rodiny. Tvoje slabosti, ego, tvoje nechutné a slabošské city z teba spravia emočný odpad. Ale úsmev si nechaj, úsmev ti otvorí dvere k možnostiam ako to emočné dno ešte viac prehĺbiť.
Neskôr sa začneš skrývať za svoje koníčky. Večerný beh, strava plná bielkovín a zdravých tukov, venčenie psa, leštenie karosérie svojho bavoráka, výmena okien v celom dome... a výsledok?
Tvoje ego dosiahne vrchol. A tvoj život úplné dno.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
2 komenty
Najprv objavíme svet. Ako malé deti sa váľame v blate, v piesku, hráme sa so psími hovnami a ohorkami cigariet. Naše mamy šalejú, doktori sa chytajú za hlavy a my sa smejeme, pretože je to všetko čarovné a nové.
Potom sa nám snažia vtĺcť do hlavy, že piť alkohol je nebezpečné a každý kto raz ochutná kúsok z toho, čo každý večer chľascú naši otcovia z horčičných skiel, je proste zlo. Drogy mi ponúkne niekto na diskotéke, alebo mi ich rovno nasype do pohára, aby mi zničil celý môj doteraz perfektný život. A zase hovno!
Ako veriť dospelým, keď nás tak hnusne ojebali už v mladosti? Kto má chuť byť dospelým a kaziť život iným, vizionárskym deckám, ktoré pred sebou vidia len radosti...
A predsa som si nevybral a ani ty si nevyberieš. Dospeješ. Alebo vyhniješ v dospeláka. Nie skúsenosti, nie osamostatnenie z teba spraví toho hrdého človeka, ktorý si sám platí účty, ktorý má prachy na nové auto a na udržiavanie si milenky a zároveň na oko perfektnej rodiny. Tvoje slabosti, ego, tvoje nechutné a slabošské city z teba spravia emočný odpad. Ale úsmev si nechaj, úsmev ti otvorí dvere k možnostiam ako to emočné dno ešte viac prehĺbiť.
Neskôr sa začneš skrývať za svoje koníčky. Večerný beh, strava plná bielkovín a zdravých tukov, venčenie psa, leštenie karosérie svojho bavoráka, výmena okien v celom dome... a výsledok?
Tvoje ego dosiahne vrchol. A tvoj život úplné dno.
Koľko ég sa práve nasralo a chcú mi vynadať...