Ďalej? Dobre, mám ďalšie. Nevysvetliteľný pocit, teda nie, skôr neprekonateľné nutkanie vyvraždiť polovicu tohto skurveného ľudstva a vyprevadiť ho do horiacich pekiel. Nemožné viem, ale sny mi nevezmete.
A ďalej. Robíme veci, ktoré od nás spoločnosť vyžaduje, pričom my sami sa s nimi nestotožňujeme. Nie. Ani zďaleka.
A dokonca! Mám príklad.
,,Jožko, chutila ti večera?“
,,Jasné mami, bola úžasná!“
Jožko mal na večeru fazuľové klíčky. Chutili mu? Samozrejme, veď chcel ísť von, nie?
,,Páčil sa ti ten chalan, Jani?“
,,Ú, skvelý, ten by stál za hriech!“
,,Však? Po ňom idem!“
Páčil sa Jane ten chalan? Samozrejme, kamošku má len jednu
Alebo nový pocit. Lomcuje mnou zúrivosť. Voči celému svetu, voči mojim priateľom, ktorí sa za nich považujú, voči nespravodlivosti? Slepej. Áno, slepej.
Má toto všetko vôbec zmysel. Ale tu sa zastavím, nemám čas filozofovať, na večeru máme niečo extra hyper zdravé, nové a hlavne CHUTNÉ!!!
Klamať nemusím. Sťažovať by som sa nemala. Ľutovať sa nesmiem. A svoj názor vyjadriť? TO NERISKUJEM.
Pseudoblog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
skippik
16. 3.marca 2009 21:34
heh celkom dobre to je
4
a ešte niečo som chcela. mne sa nezdá oničom, opäť som sa v ňom našla.
ZATRACENĚ
ZATRACENĚ
8
Názor by si človek mal presadzovať
Klamať je potrebné tiež občas
aj sťažovať sa
a na ľútosť už veru čas nezostane.
Klamať je potrebné tiež občas
aj sťažovať sa
a na ľútosť už veru čas nezostane.
Napíš svoj komentár