Turnaj
Správa tá sťa plameň,
Po hrade sa šíri,
A šepká si už každý kameň,
Že podhradie sa hmýri
Rytiermi to udatnými,
Dobrého mena, mocnými kráľmi vyslanými,
By zmerali svoje sily
V turnaji, čo kráľ Bratiboj dal vyhlásiť!
A veľmi zakladajú si tu na tom,
Že víťaza vždy vyvažujú zlatom.
Boj sa môže zahájiť!
––
Hmýri sa už vežička,
Paničkami v spodničkách,
Čo mávajú vlajočkami,
By rytieri sa necítili sami
A hlavne udatne a smelo,
Zdrtili protivníkovo telo,
Premnohými ranami!
Zvyšky dostanú havrany.
––
Zrazili sa hrdinovia,
V ľútom boji v aréne,
Stačí malá nepozornosť...
..skončí mozog na stene!
––
Maglavir Temný, Čierneho lesa pán,
Nakŕmil toho dňa už mnoho hladných vrán...
Zlákali však jeho zrak,
Istejšie než temný mrak,
Panny Zuny bujné vnady!
A i keď jeho technika nedoznala vady,
Padol ako podťatý!
Čakan v chrbte zaťatý.
––
Hromobij Mocný, udatný to rek,
Masírovať si necháva
Boľavý svoj driek,
Ako pohan nadáva,
Palcát že nezbadal hneď.
Nie je veru ľahké, v zmesi tiel sa vyznať...
Erby majú pekné, to však treba priznať!
––
Dámy pišťia! Chlapi hučia!
Pod prilbami borci fučia!
Kráľ napäto sa z lóže díva...
...a kráľovná len unudene zíva.
Bojisko sa preriedilo
A pár sluhov hromadilo,
Čo ostalo na zemi.
Fanúšikovia boli blažení!
––
Nakoniec však dvaja len,
Spomedzi všetkých významných mien,
Na nohách stáť ostali.
Nachtagar z Malibru,
Bojovník ťažkého to kalibru!
A proti nemu smelo stál
Sir Hviezda vznešený!
––
Pokyn z tribúny dal,
Bratiboj, spravodlivý ten kráľ,
Zvuky boja k nebu vzleteli.
Proti hrubej sile mrštnosťou,
Sir Hviezda hravo unikal,
Nachtagar unášaný svojou zlosťou,
Potom sa už zalykal.
––
Súboj to bol vzrušujúci,
A sir Hviezda veľmi súci,
Dámy jemu len fandili!
Nachtagara sily zradili.
A tak, švihom elegantným
A pohybom vskutku ladným
Poslal obra Hviezda k zemi!
Nachtagarov fanklub ostal nemý.
––
Burácali tribúny,
Veď žiadny z rekov minulých,
Nedokázal vyhrať s eleganciou takou!
Na čiernom štíte hviezda strieborná,
Väčšieho víťaza tento svet nepozná!
Dámy k nohám padali mu
A kráľ samotný vencom zlatým,
Ovenčil mu hlavu!
––
Zlatom hneď ho zasypali,
A nebolo väčšej slávy,
V celom kraji širokom!
Videl som to oblokom!
A potom, večer na hostine,
Kúpali sa v medovine,
Všetci účastníci slávneho toho boja.
A volali na slávu,
Aby zadosť učinili mravu,
Hrdinom kráľa Bratiboja!
Copyright© Finwaell, 2006-2008
Báseň
Komentuj
6 komentov k blogu
4
Čakan v chrbte zaťatý... Výborne som sa zabavila ...Zvyšky dostanú havrany... Sláva Finwaellovi !!!!
5
Stačí malá nepozornosť...
..skončí mozog na stene!
tak toto ma vazne dostalo inak superr
..skončí mozog na stene!
tak toto ma vazne dostalo inak superr
6
toto ma dostalo.. "fantasy báseň" ;o)
//viem že je to inappropriate názov, ale evokuje to vo mne to stredoveké prostredie//
//viem že je to inappropriate názov, ale evokuje to vo mne to stredoveké prostredie//
Napíš svoj komentár
Chvíľami priam prekvapivo nechutné Ale celkovo to bolo také príjemne veselé (áno, aj napriek tomu koľkí tam pomreli )