Porezala som sa

-čisto banálna situácia... Spočiatku som si to ani nevšimla...až keď mi začala tiecť krv. A donútilo ma to zamyslieť sa... Prečo sa vlastne ľudia "porezávajú"?

Niekedy sa porežete, keď to najmenej čakáte.
Niekedy si to dokonca ani nevšimnete...až potom...
A niekedy vás to ani nebolí.
No niekedy to bolí, a nemôže prestať.
Niekedy to začne bolieť až neskôr, a zanechá následky do konca života.
V jednom okamihu sa bolesť nedá zastaviť.

Niekedy sa ľudia porežú úmyselne.
A niekedy to je zas len náhoda. Spôsobená okolnosťami.
Niekedy sa porezaniu nedá vyhnúť, aj keď sa snažíte.
Darmo vás môžu druhý varovať.
Výstrahy starších a skúsenejších ignorujeme.
"Nekrájaj to tak, lebo sa porežeš."
No každý sa asi učí na vlastných chybách. Alebo skôr na vlastných porezaniach.

Záleží aj od intenzity rezu, a ostrosti noža.
Niekedy je porezanie povrchné, a niekedy veľmi hlboké...možno až životu nebezpečné-

Niekedy sa rýchlo zahojí, a niekedy nie.

Niekedy sa porežete sami, a niekedy vám k tomu pomôže druhý.
Ale aj druhého určite neraz niekto porezal.

Ľudia prenášajú svoje porezania jeden na druhého ako nejaký darček.
Poukážku... Na nákup ďalšej sady nožov.



Len sa tak režme ďalej

Veď aj ja som sa porezala.

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu